Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Meteorologické radary pomáhajú pri výskume migrácie vtákov

 |  5. 11. 2018
 |  Vesmír 97, 618, 2018/11

Vtáčia migrácia je jedným z najspektakulárnejších prírodných divadiel, zahrňuje miliardy jedincov po celom svete. Veľká časť z nich, hlavne menšie vtáky, migruje prevažne v noci, čo sťažuje jej výskum. Veľmi užitočné v tomto smere je využitie údajov z radarov určených na skúmanie počasia, ktoré sú schopné zachytiť aj pohyb migrujúcich vtákov. V nedávno publikovanej štúdii, ktorá vychádza z takto získaných údajov, sa uvádza, že severnú hranicu USA s Kanadou v priebehu jesennej migrácie každoročne preletia priemerne štyri miliardy vtákov, na jar sa cez americko-kanadskú hranicu vráti približne 2,6 miliardy jedincov. Migrácia na hranici USA s Mexikom je ešte masívnejšia – každú jeseň tiahne na juh 4,7 miliardy vtákov, na jar sa opačným smerom vydáva 3,5 miliardy jedincov.

Tieto údaje sú pre ekológov a ornitológov veľmi dôležité. Porovnanie počtu vtákov smerujúcich na zimoviská a hniezdiská totiž dokumentuje mieru ich prežívania (návratnosti) počas ročného cyklu. Ponad severnú hranicu USA tiahnu hlavne vtáky migrujúce na kratšie vzdialenosti, ktoré opustili Kanadu˝, aby prezimovali v niektorom z južnejších štátov USA, pričom miera ich návratnosti sa pohybovala okolo 64 %. Oproti tomu, vtáky míňajúce južnú hranicu USA sú prevažne diaľkoví migranti, zimujúci v Strednej a Južnej Amerike – ich návratnosť bola v porovnaní s prvou skupinou vyššia, dosahovala okolo 76 %. Autori to vysvetľujú rozdielnym spôsobom života týchto dvoch skupín vtákov – diaľkoví migranti investujú skôr do vlastného prežívania, čo je v kontraste s prvou skupinou, investujúcou energiu hlavne do rozmnožovania. Diaľkovo migrujúce druhy ale rozhodne nemajú vyhrané – sú viac ohrozené zmenami v oblasti zimovísk. Mnohé oblasti sveta (hlavne tie tropické) sú dnes vystavené obrovskému tlaku zo strany človeka, často v podobe ničenia prirodzeného prostredia vtákov, čo sa prejavuje aj dramatickým poklesom početnosti mnohých migrujúcich druhov.

A. M. Dokter et al., Nature Ecology & Evolution, DOI: 10.1038/s41559-018-0666-4.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....