Multilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 Chemie

Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Matky, mláďatá a mozgové hemisféry

 |  1. 9. 2017
 |  Vesmír 96, 471, 2017/9

Ak by ste sa pozreli na dostatočne veľký počet matiek kolísajúcich si v náručí svoje nedávno narodené ratolesti, pravdepodobne by ste zistili, že nenáhodne viac žien si ukladá potomkov na ľavú stranu tela. Ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie tohto správania sa javí rozdielna funkcia mozgových hemisfér. Kým ľavá polovica mozgu je primárne zodpovedná napríklad za schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka a za analytické myšlienkové procesy, pravá hemisféra je dôležitá pri kontrole emócií, rozpoznávaní tvárí, kontrole priestoru či tvorbe umenia. Obe hemisféry sa spoločne podieľajú na kontrole svalstva avšak ľavá hemisféra má na starosti pravú stranu tela (vrátane očí) a naopak.

A ako to súvisí s nosením detí na ľavej strane? Podľa jednej teó­rie by sa mala pri sledovaní potomka ľavým okom viac uplatňovať pravá hemisféra matky a zabezpečiť silnejšie utuženie zväzku medzi ňou a mláďaťom a tiež lepšiu kontrolu nad tým, čo potomok robí. Nedávna práca zverejnená v časopise Nature Ecology & Evolution ale ukazuje, že tento jav sa nevzťahuje len k ľudským matkám ̋, ale je rozšírený naprieč širokou paletou cicavčích druhov. Výsledky zahrňujúce 11 druhov cicavcov od klokanov cez sajgy až po mrože preukázali, že mláďatá všetkých skúmaných druhov si držia matku pri pohybe dopredu a dojčení na ľavej strane. V tomto usporiadaní mláďatá vykazovali napríklad viac pozitívneho sociálneho správania s matkou či menej často sa od nej oddeľovali. V prípade ohrozenia sa však matky presúvajú na opačnú stranu, pravdepodobne preto, aby dokázali mláďa tám zabezpečiť lepšiu ochranu.

Karina Karenina et al., Nature Ecology & Evolution. DOI: 10.1038/s41559-016-0030

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Etologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...