Aktuální číslo:

2025/9

Téma měsíce:

Cyklus

Obálka čísla

Nová nádej pre populáciu tasmánskeho diabla

 |  4. 6. 2017
 |  Vesmír 96, 315, 2017/6

Tasmánsky diabol (Sarcophilus harrisii) je v súčasnosti najväčším mäsožravým vačnatcom na svete (nahradil vymretého vakovlka) a jednou z vlajkových lodí ochranárskeho hnutia na záchranu pôvodnej fauny Austrálie. Toto stvorenie veľkosti menšieho psa však rozhodne nemalo a nemá na ružiach ustlané.

Po príchode Európanov sa museli tieto živočíchy vyrovnať s masívnym tlakom farmárov a nepôvodných druhov cicavcov. Obrovský prepad ich početnosti však zapríčinilo najmä smrteľné ochorenie – objavil sa prenosný typ rakoviny s prakticky 100% úmrtnosťou (prenáša sa najčastejšie pohryzením, čo u druhu, kde hryzenie patrí k bežnému spoločenskému životu, spôsobilo extrémne rýchle šírenie rakoviny). V dôsledku tohto ochorenia zahynulo v priebehu posledných 20 rokov až 80 % populácie tasmánskeho diabla. Vyhliadky do budúcnosti naozaj neboli dobré a vyzeralo to tak, že druh onedlho úplne vyhynie.

Iskru nádeje prináša nedávna štúdia zverejnená v prestížnom časopise Nature Communications. Medzinárodný tím vedcov sa podrobnejšie pozrel na genómy troch populácií tasmánskych diablov – pred, počas a po príchode tejto rakoviny. Pri podrobnejšej analýze objavili dva genomické regióny obsahujúce gény zviazané pri iných cicavcoch s fungovaním imunitného systému a rizikom vzniku rakoviny. Frekvencia génov, ktoré by snáď mohli byť zodpovedné za rezistenciu voči rakovine, výrazne vzrástla len v priebehu štyroch až šiestich generácii týchto vačnatcov, čo nasvedčuje silnej selekcii ich aktivity.

Okrem toho, že ide asi o najlepšiu správu o tasmánskych diabloch za mnoho posledných rokov, výsledky evokujú ďalšie otázky. Prednedávnom napríklad objavili u tohto druhu ďalší prenosný typ rakoviny, ktorý nie je príbuzný prvému typu. Je dosť nepravdepodobné, že by sa práve v posledných dvoch dekádach z ničoho nič vynorili dva závažne typy rakoviny. Môže to indikovať, že výskyt podobných chorôb je jednoducho súčasťou evolučnej histórie tasmánskeho diabla, a vie sa s nimi aj za cenu veľkých strát vysporiadať.

Epstein B. et al., Nature Comm., DOI: 10.1038/ncomms12684

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Pavel Potužák  |  1. 9. 2025
Kolísání produkce, zaměstnanosti a inflace provází tržní ekonomiky minimálně od konce průmyslové revoluce. Proč v některých obdobích hospodářství...
Globální eliminace poliovirů očkováním

Globální eliminace poliovirů očkováním uzamčeno

Vladimír Vondrejs  |  1. 9. 2025
Je to už dávno (1960), co jsme u nás jako první na světě oslavili úplné odstranění poliovirů a rotariáni začali uvažovat o velké investici...
Do nitra Etny

Do nitra Etny

Lukáš Krmíček  |  1. 9. 2025
Etna neohrožuje jen zvědavé turisty či blízká lidská osídlení svými erupcemi. Může být nebezpečná i nestabilitou svých sopečných svahů.