Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Nová nádej pre populáciu tasmánskeho diabla

 |  4. 6. 2017
 |  Vesmír 96, 315, 2017/6

Tasmánsky diabol (Sarcophilus harrisii) je v súčasnosti najväčším mäsožravým vačnatcom na svete (nahradil vymretého vakovlka) a jednou z vlajkových lodí ochranárskeho hnutia na záchranu pôvodnej fauny Austrálie. Toto stvorenie veľkosti menšieho psa však rozhodne nemalo a nemá na ružiach ustlané.

Po príchode Európanov sa museli tieto živočíchy vyrovnať s masívnym tlakom farmárov a nepôvodných druhov cicavcov. Obrovský prepad ich početnosti však zapríčinilo najmä smrteľné ochorenie – objavil sa prenosný typ rakoviny s prakticky 100% úmrtnosťou (prenáša sa najčastejšie pohryzením, čo u druhu, kde hryzenie patrí k bežnému spoločenskému životu, spôsobilo extrémne rýchle šírenie rakoviny). V dôsledku tohto ochorenia zahynulo v priebehu posledných 20 rokov až 80 % populácie tasmánskeho diabla. Vyhliadky do budúcnosti naozaj neboli dobré a vyzeralo to tak, že druh onedlho úplne vyhynie.

Iskru nádeje prináša nedávna štúdia zverejnená v prestížnom časopise Nature Communications. Medzinárodný tím vedcov sa podrobnejšie pozrel na genómy troch populácií tasmánskych diablov – pred, počas a po príchode tejto rakoviny. Pri podrobnejšej analýze objavili dva genomické regióny obsahujúce gény zviazané pri iných cicavcoch s fungovaním imunitného systému a rizikom vzniku rakoviny. Frekvencia génov, ktoré by snáď mohli byť zodpovedné za rezistenciu voči rakovine, výrazne vzrástla len v priebehu štyroch až šiestich generácii týchto vačnatcov, čo nasvedčuje silnej selekcii ich aktivity.

Okrem toho, že ide asi o najlepšiu správu o tasmánskych diabloch za mnoho posledných rokov, výsledky evokujú ďalšie otázky. Prednedávnom napríklad objavili u tohto druhu ďalší prenosný typ rakoviny, ktorý nie je príbuzný prvému typu. Je dosť nepravdepodobné, že by sa práve v posledných dvoch dekádach z ničoho nič vynorili dva závažne typy rakoviny. Môže to indikovať, že výskyt podobných chorôb je jednoducho súčasťou evolučnej histórie tasmánskeho diabla, a vie sa s nimi aj za cenu veľkých strát vysporiadať.

Epstein B. et al., Nature Comm., DOI: 10.1038/ncomms12684

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...
Hranice svobody

Hranice svobody uzamčeno

Stefan Segi  |  4. 12. 2017
Podle listiny základních práv a svobod, která je integrovaná i v Ústavě ČR, jsou „svoboda projevu a právo na informace zaručeny“ a „cenzura je...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné