Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Elegantné korzetky po prvýkrát vo fosílnom zázname

 |  6. 11. 2017
 |  Vesmír 96, 610, 2017/11

Korzetky (Loricifera) tvoria obskúrny kmeň drobných morských živočíchov, ktorý sa dočkal objavenia až v roku 1983 a donedávna bol známy len na základe recentných foriem. Spolu s článkonožcami, hlístovcami a niekoľkými ďalšími skupinami tvoria veľký nadkmeň prvoústych živočíchov Ecdysozoa, ktorých spoločným znakom je ekdysis, teda zvliekanie. Svoje pomenovanie dostali podľa loriky – schránky, ktorá pokrýva a chráni ich telo. Sú majstrami miniaturizácie – napriek malej veľkosti (100–400 µm) a obmedzenému množstvu buniek (~10 000) majú vytvorenú tráviacu, vylučovaciu, nervovú i pohybovú sústavu a sú oddeleného pohlavia. Zvláštnosťou korzetiek je aj to, že sú jedinými známymi metazoanmi (mnohobunkovými živočíchmi), medzi ktorými by sme našli druhy žijúce v úplne anoxických podmienkach. Dokážu to preto, lebo namiesto „klasických“ mitochondrií majú špeciálne bunkové organely zvané hydrogenozómy (BMC Biol. 8, 30–39, 2010). Korzetky sú len jednou z mnohých skupín organizmov, ktoré tvoria tzv. meiofaunu – spoločenstvo živočíchov obývajúcich priestor medzi zrnkami piesku na oceánskom dne. Hoci má meiofauna v morských ekosystémoch obrovský význam, akékoľvek fosílie jej zástupcov sú mimoriadne vzácne. Britským vedcom sa však nedávno podaril husársky kúsok – pri podrobnej analýze veľkého množstva kambrických ílovcov z kanadského súvrstvia Deadwood narazili na asi stovku mikrofosílií, ktoré sa napriek vekovému rozdielu 490 miliónov rokov nápadne podobali na dnešné korzetky. Fosílneho tvora pomenovali Eolorica deadwoodensis a je prvým nepochybným fosílnym reprezentantom tejto skupiny. Objav vrhá nové svetlo na evolúciu živočíchov počas kambrickej explózie, ako aj na vytvorenie významného prvku oceánskeho bentosu – meiofauny. Vyzerá to tak, že existencia korzetiek i meiofauny siaha do omnoho hlbšej geologickej histórie a ich pôvod treba hľadať až v sedimentoch prekambrického veku.

Harvey T. H. P., Butterfield N. J., Nat. Ecol. & Evol. 1, 0022, 2017, DOI: 10.1038/s41559-016-0022

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....