Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Elegantné korzetky po prvýkrát vo fosílnom zázname

 |  6. 11. 2017
 |  Vesmír 96, 610, 2017/11

Korzetky (Loricifera) tvoria obskúrny kmeň drobných morských živočíchov, ktorý sa dočkal objavenia až v roku 1983 a donedávna bol známy len na základe recentných foriem. Spolu s článkonožcami, hlístovcami a niekoľkými ďalšími skupinami tvoria veľký nadkmeň prvoústych živočíchov Ecdysozoa, ktorých spoločným znakom je ekdysis, teda zvliekanie. Svoje pomenovanie dostali podľa loriky – schránky, ktorá pokrýva a chráni ich telo. Sú majstrami miniaturizácie – napriek malej veľkosti (100–400 µm) a obmedzenému množstvu buniek (~10 000) majú vytvorenú tráviacu, vylučovaciu, nervovú i pohybovú sústavu a sú oddeleného pohlavia. Zvláštnosťou korzetiek je aj to, že sú jedinými známymi metazoanmi (mnohobunkovými živočíchmi), medzi ktorými by sme našli druhy žijúce v úplne anoxických podmienkach. Dokážu to preto, lebo namiesto „klasických“ mitochondrií majú špeciálne bunkové organely zvané hydrogenozómy (BMC Biol. 8, 30–39, 2010). Korzetky sú len jednou z mnohých skupín organizmov, ktoré tvoria tzv. meiofaunu – spoločenstvo živočíchov obývajúcich priestor medzi zrnkami piesku na oceánskom dne. Hoci má meiofauna v morských ekosystémoch obrovský význam, akékoľvek fosílie jej zástupcov sú mimoriadne vzácne. Britským vedcom sa však nedávno podaril husársky kúsok – pri podrobnej analýze veľkého množstva kambrických ílovcov z kanadského súvrstvia Deadwood narazili na asi stovku mikrofosílií, ktoré sa napriek vekovému rozdielu 490 miliónov rokov nápadne podobali na dnešné korzetky. Fosílneho tvora pomenovali Eolorica deadwoodensis a je prvým nepochybným fosílnym reprezentantom tejto skupiny. Objav vrhá nové svetlo na evolúciu živočíchov počas kambrickej explózie, ako aj na vytvorenie významného prvku oceánskeho bentosu – meiofauny. Vyzerá to tak, že existencia korzetiek i meiofauny siaha do omnoho hlbšej geologickej histórie a ich pôvod treba hľadať až v sedimentoch prekambrického veku.

Harvey T. H. P., Butterfield N. J., Nat. Ecol. & Evol. 1, 0022, 2017, DOI: 10.1038/s41559-016-0022

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...