Aktuální číslo:

2018/10

Téma měsíce:

Navigace

Nový typ prenosnej rakoviny diabla tasmánskeho

 |  3. 11. 2016
 |  Vesmír 95, 614, 2016/11

Rakovina prenosná fyzickým kontaktom medzi jedincami je v ríši zvierat skutočnou kuriozitou. Doteraz boli opísané len tri takéto typy rakoviny – jeden trápi morské lastúrniky druhu Mya arenaria, ďalší sa prenáša pohlavným stykom medzi psami a posledný typ napáda len diabla tasmánskeho (Sarcophilus harrisii). Práve v prípade tohto nešťastníka je šírenie rakoviny, označenej ako DFT1, natoľko vážnym problémom, že ohrozuje prežívanie druhu. Aby toho nebolo málo, austrálsko-britský tím vedcov prednedávnom ohlásil objav nového typu prenosnej rakoviny, ktorý označili DFT2. Na prvý pohľad sa od predchádzajúceho typu ničím nelíši. Pri podrobnejšom skúmaní zistili, že bunky týchto dvoch typov rakoviny vykazujú rozdiely na histologickej, cytogenetickej i genetickej úrovni. Napríklad na úrovni chromozómov boli rozdiely skutočne znateľné, okrem iného, DFT2 je nositeľom chromozómu Y, kým typ DFT1 je samičieho pôvodu. DFT2 zrejme nebude len akousi zmutovanou verziou typu DFT1 – genetické analýzy predbežne podporili nezávislý pôvod oboch typov rakoviny (aj vzhľadom na vzácnosť ochorenia však autori pripúšťajú, že nový typ rakoviny mohol vzniknúť napr. hybridizáciou genetického materiálu odvodeného od rakovinovej bunky pôvodnej pre oba typy a buniek hostiteľa za nasledujúceho nahradenia veľkej časti rakovinovej DNA genetickou informáciou hostiteľskej bunky). Extrémna náchylnosť diabla tasmánskeho na podobné nádorové ochorenia môže byť spôsobená jeho nízkou genetickou diverzitou, častým hryzením konšpecifických jedincov, prípadne pôsobením nových patogénov či antropogénnych faktorov. Ostáva len veriť, že ďalší výskum prenosných typov rakoviny nielenže rozšíri znalosti o samotnom nekontrolovanom bunkovom bujnení, ale v konečnom dôsledku pomôže pri záchrane tohto predstaviteľa kedysi rozvetvenej skupiny vačnatcov.

DOI: 10.1073/pnas.1519691113

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Veterinární medicína
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Vlaštovka extrémista

Vlaštovka extrémista

Jaroslav Cepák, Petr Klvaňa  |  10. 10. 2018
Díky satelitní telemetrii se podařilo odhalit vpravdě neuvěřitelné výkony některých ptačích druhů. Nejznámějším je zřejmě osmidenní nonstop let...
Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Staří mořeplavci prý určovali polohu své lodi podle hvězd. Tato rozšířená romantická představa je ale nesprávná. Metoda astronavigace nikdy nebyla...
Jak se neztratit na moři

Jak se neztratit na moři

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Dle znamenitého pozorování Slunce a Měsíce shledávám naši zeměpisnou délku 178° 18' 30" západně od Greenwiche. Zeměpisná délka dle logu je 175°...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné