Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Nový typ prenosnej rakoviny diabla tasmánskeho

 |  3. 11. 2016
 |  Vesmír 95, 614, 2016/11

Rakovina prenosná fyzickým kontaktom medzi jedincami je v ríši zvierat skutočnou kuriozitou. Doteraz boli opísané len tri takéto typy rakoviny – jeden trápi morské lastúrniky druhu Mya arenaria, ďalší sa prenáša pohlavným stykom medzi psami a posledný typ napáda len diabla tasmánskeho (Sarcophilus harrisii). Práve v prípade tohto nešťastníka je šírenie rakoviny, označenej ako DFT1, natoľko vážnym problémom, že ohrozuje prežívanie druhu. Aby toho nebolo málo, austrálsko-britský tím vedcov prednedávnom ohlásil objav nového typu prenosnej rakoviny, ktorý označili DFT2. Na prvý pohľad sa od predchádzajúceho typu ničím nelíši. Pri podrobnejšom skúmaní zistili, že bunky týchto dvoch typov rakoviny vykazujú rozdiely na histologickej, cytogenetickej i genetickej úrovni. Napríklad na úrovni chromozómov boli rozdiely skutočne znateľné, okrem iného, DFT2 je nositeľom chromozómu Y, kým typ DFT1 je samičieho pôvodu. DFT2 zrejme nebude len akousi zmutovanou verziou typu DFT1 – genetické analýzy predbežne podporili nezávislý pôvod oboch typov rakoviny (aj vzhľadom na vzácnosť ochorenia však autori pripúšťajú, že nový typ rakoviny mohol vzniknúť napr. hybridizáciou genetického materiálu odvodeného od rakovinovej bunky pôvodnej pre oba typy a buniek hostiteľa za nasledujúceho nahradenia veľkej časti rakovinovej DNA genetickou informáciou hostiteľskej bunky). Extrémna náchylnosť diabla tasmánskeho na podobné nádorové ochorenia môže byť spôsobená jeho nízkou genetickou diverzitou, častým hryzením konšpecifických jedincov, prípadne pôsobením nových patogénov či antropogénnych faktorov. Ostáva len veriť, že ďalší výskum prenosných typov rakoviny nielenže rozšíri znalosti o samotnom nekontrolovanom bunkovom bujnení, ale v konečnom dôsledku pomôže pri záchrane tohto predstaviteľa kedysi rozvetvenej skupiny vačnatcov.

DOI: 10.1073/pnas.1519691113

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Veterinární medicína
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Jak si delfíni ucpávají uši

Jak si delfíni ucpávají uši audio

Jaroslav Petr  |  17. 12. 2017
Hluk v mořích a oceánech produkovaný člověkem ohrožuje kytovce. Může je dočasně ohlušit nebo jim trvale poškodit sluch. Nově objevený fenomén by...
Tajemná sůva šumavská

Tajemná sůva šumavská

Jan Andreska  |  17. 12. 2017
Byl vyhuben a vrátil se. Na Šumavu lidskou snahou a do Beskyd vlastním přičiněním. Puštík bělavý teď žije opět s námi, ale ohrožení trvá.
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné