i

Aktuální číslo:

2023/3

Téma měsíce:

Růst

Neprispôsobiť sa nevypláca

 |  3. 11. 2016
 |  Vesmír 95, 616, 2016/11

Gigantopithecus blacki, obor z juhovýchodnej Ázie s hmotnosťou presahujúcou štvrť tony a výškou tri metre, bol pravdepodobne najväčším druhom primáta, aký kedy obýval našu planétu. Jeho fosílie sú však známe len z niekoľkých izolovaných zubov a spodných čeľustí (napokon aj prvý opis celého rodu Gigantopithecus pochádzal z jediného zuba, úplnou náhodou objaveného na hongkonských trhoch s prípravkami tradičnej čínskej medicíny, kde sa predával pod názvom „dračie zuby“). Hoci tento tvor obýval našu planétu viac než milión rokov, zo zatiaľ neobjasnených príčin vyhynul pred približne 100 000 rokmi. Predpokladalo sa, že jeho vymiznutie spôsobila pravdepodobne prílišná špecializácia na určitý typ potravy či habitatu. Popravde, o zložení potravy či habitatových preferenciách G. blacki sa však dlhú dobu viac špekulovalo, ako naozaj vedelo. Niektorí autori v ňom videli mäsožravca či konzumenta tráv v prostredí savanového typu, iní ho upodozrievali z potravnej špecializácie na plody či bambus. Tento oriešok aspoň čiastočne rozlúskla nedávno zverejnená štúdia nemeckých vedcov. Gigantopithecus blacki sa podľa výsledkov analýzy izotopov uhlíka z jeho zubnej skloviny vyskytoval prevažne v lesnom prostredí a potravne bol nevyhraneným vegetariánom. Z porovnávaných živočíchov sa najviac približoval dnešným orangutanom. Dokonca aj vo fragmentovanom prostredí s dostatkom otvorených habitatov bol G. blacki výhradne lesným druhom. Tento Gigantopithecus zrejme nebol dostatočne flexibilný vo využívaní iných typov prostredia, čo ho v súvislosti s jeho rozmerným telom a značnou fragmentáciou lesa v priebehu posledného glaciálu mohlo stáť miestenku na tomto svete.

Bocherens H. et al.: Quaternary International (In Press)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval biologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy.

Doporučujeme

Čmeláci mají tradice a kulturu

Čmeláci mají tradice a kulturu audiovideo

Jaroslav Petr  |  16. 3. 2023
Vědci byli přesvědčeni, že sociální hmyz, jako jsou včely, mravenci nebo čmeláci, mají většinu svého chování vrozenou. Nyní zjistili, že čmeláci...
Svět, který není

Svět, který není

Ondřej Vrtiška  |  6. 3. 2023
Obrázek šestiprsté ruky na obálce tohoto čísla nenamaloval člověk. Není to ani obtisk skutečné lidské dlaně, které bychom v počítači domalovali...
Velký zázrak a tajemství růstu

Velký zázrak a tajemství růstu

Daniela Zemková  |  6. 3. 2023
Růstový vzorec člověka je jedinečný: mezi období rychlého růstu po narození a v pubertě je vloženo dlouhé období pomalého růstu – naše dětství.

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné