Šírenie potravných inovácií a vznik tradícií

Hoci z vlastnej skúsenosti vieme, že nové návyky sa v ľudskej spoločnosti šíria prostredníctvom pozorovania a napodobovania správania iných jedincov, o prenose inovácií či tradícií v ríši zvierat vieme žalostne málo. O to dôležitejšia je nedávna štúdia zverejnená v časopise Nature, ktorá ako prvá demonštruje šírenie kultúrnych návykov a konformného učenia spojených s potravným správaním „neprimátich“ živočíchov. Ako prvá vôbec tieto fenomény experimentálne dokladá pri voľne žijúcich živočíchoch. V strede záujmu behaviorálnych biológov sa ocitlo osem populácií sýkoriek bielolícich (Parus major) obývajúcich Wytham Woods v Oxfordshire (Spojené kráľovstvo). Z piatich pokusných populácií experimentátori odchytili po dva samce, ktoré naučili posúvať dvere pokusného boxu buď vľavo, alebo vpravo. Podobne postupovali aj pri zvyšných troch kontrolných populáciách, s tým rozdielom, že odchytené jedince nepodrobili žiadnemu tréningu. Cvičené aj netrénované jedince po určitom čase opäť vypustili do ich domovských populácií, aby slúžili ako (ne) šíritelia inovácií. Spolu s nimi do jednotlivých teritórií umiestnili pokusné boxy so sladkou odmenou v podobe hmyzej larvy. Sledované vtáky okrem toho vybavili elektronickými značkami umožňujúcimi sledovať, akým spôsobom sa jednotlivé typy otvárania boxov šírili v divo žijúcich populáciách sýkoriek. Hoci sú obe metódy otvárania boxu rovnako úspešné (a nemajú žiaden vplyv na úspešnosť prežitia toho-ktorého jedinca, dalo by sa preto predpokladať, že pôvodné techniky sa budú postupne vytrácať s umierajúcimi starším vtákmi a budú ich nahrádzať nové), autori štúdie zistili, že lokálne vtáky silno preferovali techniku zvestovanú trénovanými jedincami. Každá populácia sýkoriek si vytvorila vlastnú tradíciu otvárania boxov, ktorá sa časom stabilizovala. Dokonca aj jedince, ktoré odhalili tajomstvo dvojakého otvárania boxu, oveľa častejšie využívali spôsob dominantný v ich populácii. Zodpovedá tomu aj trend pozorovaný u privandrovalcov, t. j. sýkoriek, ktoré opustili pôvodnú skupinu a stali sa súčasťou inej – s iným spôsobom otvárania boxu. Novo príchodiace jedince totiž upustili od používania prvotnej techniky a začali preferovať dominantnú techniku novej skupiny. V kontrolných populáciách sýkoriek sa vyriešenie záhady otváracieho boxu dialo v oveľa menšom rozsahu, okrem toho samotné vyriešenie úlohy zabralo sýkorčím samoukom podstatne viac času. Keď tieto experimenty zopakovali o rok neskôr, každá populácia sýkoriek preferovala pôvodný spôsob otvárania boxov, hoci sa druhého kola pokusov dožilo len niečo vyše tretiny pôvodných jedincov. Výsledky štúdie teda neobyčajným spôsobom dokladajú výskyt kultúrnej konformity aj vo vtáčej línii „vyšších“ stavovcov, a autori takto argumentujú proti tradičnému ohraničeniu daného fenoménu len na zástupcov primátov. (Lucy M. Aplin, et al., DOI: 10.1038/nature13998)