mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024

Aktuální číslo:

2024/2

Téma měsíce:

Faleš

Obálka čísla

Prečo vtáky migrujú vo formáciách pripomínajúcich písmeno V?

 |  17. 7. 2014
 |  Vesmír 93, 462, 2014/7

Na vysvetlenie fenoménu vtáčích migračných formácií existovalo niekoľko hypotéz. Najpravdepodobnejšie sú dve z nich – jedna hovorí o možnej úspore energie, druhá o možnej antipredačnej funkcii. Až doteraz žiadna z nich však nebola podporená údajmi o voľne letiacich vtákoch. Nevšedné odhalenie sa podarilo medzinárodnému tímu vedcov zaoberajúcich sa reintrodukciou kriticky ohrozeného ibisa skalného (Geronticus eremita) do jeho pôvodného areálu výskytu v rámci Európy, kde vymizol už pred približne troma storočiami. Štrnástim umelo odchovaným ibisom skalným z viedenskej zoologickej záhrady vedci pripevnili na chrbát sledovacie zariadenia zaznamenávajúce pozíciu, smer, rýchlosť, ako aj počet mávnutí krídlami každého jedinca. Organizátori tohto záchranného projektu navyše naučili ibisy lietať za motorovým rogalom, ktoré ich malo bezpečne doviesť z Rakúska do ich historických zimovísk v Toskánsku. Biológovia na základe zaznamenaných údajov počas migrácie zistili, že každý jedinec v kŕdli sa snaží držať trochu bokom, avšak čo najbližšie k špičke krídla vtáka letiaceho pred ním. Tak získava výhodu zo stúpajúceho prúdu vzduchu vytváraného mávaním krídel ibisa letiaceho pred ním; tento stúpajúci vzdušný prúd ho potom nadnáša a umožňuje mu šetriť energiou. Takýmto postupom sa vyhnú klesajúcemu vzdušnému prúdeniu, ktoré ich naopak sťahuje dolu. Prekvapivé však bolo zistenie, že monitorované vtáky dokázali perfektne načasovať mávnutie krídlami tak, aby zachytili toto vzostupné vzdušné prúdenie a maximalizovali z neho plynúce výhody. Mechanizmus, pomocou ktorého vedia jedince v kŕdli zosynchronizovať svoje pohyby, ako aj obsadiť vhodnú pozíciu, však zostáva naďalej skrytý. Kompletná 14-členná skupinka ibisov skalných sa počas zimných mesiacov nachádzala v Toskánsku a vedci dúfajú, že jarnú cestu späť do Rakúska už zvládnu bez ľudského sprievodu. (Nature, 505, 399, 2014; DOI: 10.1038/nature12939)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pravá faleš, nebo falešná pravda

Pravá faleš, nebo falešná pravda uzamčeno

Halina Šimková, Jan Strojil  |  5. 2. 2024
Žádná společnost na světě nemá tolik prostředků či energie, aby dokázala efektivně bojovat proti všem podezřením z ohrožení. Používáme proto...
Koho balamutí tořiče

Koho balamutí tořiče uzamčeno

Jiří Sádlo  |  5. 2. 2024
Vstavačovité tořiče, rod Ophrys, jsou hodně složité a osobité. Dlouho se ví a říká, že klamou své hmyzí opylovače. Méně se připouští, že...
20 let s grafenem

20 let s grafenem uzamčeno

Jan Kunc  |  5. 2. 2024
Grafen, dvoudimenzionální alotrop uhlíku, vyvolal velkou vlnu pozornosti v roce 2004. Jak se tento význačný vědecký směr formoval, jaké byly jeho...