Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024

Aktuální číslo:

2024/10

Téma měsíce:

Konzervace

Obálka čísla

Kvitnúce rastliny sa objavili o 100 miliónov rokov skôr, ako sa predpokladalo

 |  10. 4. 2014
 |  Vesmír 93, 246, 2014/4

Veľký rozruch medzi paleontológmi a entomológmi spôsobil nedávny nález malých zrniečok, podobných peľu krytosemenných rastlín. Na objave peľových zŕn by nebolo nič až také zaujímavé (peľové zrnká sú drobné, pevné a dosť početné na to, aby sa zachovali vo forme fosílií častejšie ako ostatné časti rastlín), až na jeden detail – zrniečka pochádzajú z obdobia spodného triasu (pred 252–247 miliónmi rokov), čo je o 100 miliónov rokov skôr, ako doteraz predpokladaný čas objavenia sa kvitnúcich rastlín. Väčšie či menšie množstvá fosilizovaného peľu sa vo fosílnom zázname objavujú takmer nepretržite až od obdobia spodnej kriedy (približne pred 140 miliónmi rokov), a preto sa predpokladalo, že kvitnúce rastliny vznikli práve v tom období. O to prekvapujúcejšie bolo zistenie, že nejde len o jedno náhodne zafúknuté zrnko – novoobjavených bolo hneď šesť odlišných typov zŕn. Nález, ktorý si na svoj účet pripísala dvojica zürišských vedcov, však nemusel byť až taký prekvapujúci, keby sme viac dali na slová molekulárnych genetikov. Tí totiž v závislosti od konkrétneho súboru údajov a použitej metódy (molekulárne hodiny, ktoré tvoria základ týchto štúdií, však nie sú ani náhodou také presné, ako by sme sa nazdávali; na základe rôznych zmien prostredia ťukajú raz rýchlejšie, raz pomalšie, a preto sa výsledky štúdií vyznačujú dosť veľkou chybovosťou a rozptylom) datovali vznik kvitnúcich rastlín v časovom úseku od obdobia kriedy až po spomínaný trias. Dlhodobá absencia údajov z fosílneho záznamu a spomínané nepresnosti molekulárnych metód však prakticky až doteraz znemožnili presné datovanie vzniku kvitnúcich rastlín. To, že v období triasu patrili kvitnúce rastliny prinajmenšom medzi vzácne sa vyskytujúce typy rastlín, podčiarkuje aj predošlý nález spomínanej dvojice vedcov z roku 2004. Vtedy na brehu Barentsovho mora, južne od Špicbergov, našli zrnká podobajúce sa peľu krytosemenných rastlín z obdobia stredného triasu. Tieto dve náleziská sú od seba vzdialené viac ako tri tisíc kilometrov, preto je nepravdepodobné, že by šlo len o náhodu. Nemenej zaujímavá je štruktúra nájdených zrniek. Nasvedčuje na možné opeľovanie rastlín hmyzom (zrejme rôznymi druhmi chrobákov, pretože na včely museli počkať ďalších 100 miliónov rokov) už predtým, ako sa objavili prvé dinosaury. (P. A. Hochuli and S. Feist-Burkhardt: Front. Plant Sci. DOI: 10.3389/fpls.2013.00344

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Botanika
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

O konzervování, zelené dohodě i konzervatismu

O konzervování, zelené dohodě i konzervatismu

Michal Anděl  |  30. 9. 2024
Vesmír přináší v tomto čísle minisérii článků, které se zabývají různými aspekty konzervování. Toto slovo má různé významy, které spojuje...
Životní příběh Nicolase Apperta

Životní příběh Nicolase Apperta uzamčeno

Aleš Rajchl  |  30. 9. 2024
Snaha prodloužit trvanlivost potravin a uchovat je pro období nedostatku je nepochybně stará jako lidstvo samo. Naši předci jistě brzy...
Izotopy odhalují původ krovu z Notre-Dame

Izotopy odhalují původ krovu z Notre-Dame uzamčeno

Anna Imbert Štulc  |  30. 9. 2024
Požár chrámu Matky Boží v Paříži (Cathédrale Notre‑Dame de Paris) v roce 2019 způsobil ikonické památce velké škody. V troskách po ničivé pohromě...