Zmeny antipredačného správania mestských vtákov

Životné podmienky vtákov v urbanizovaných habitatoch sa diametrálne líšia od podmienok v prirodzenom prostredí. Urbanizované prostredie im poskytuje nové potravné zdroje, znižuje riziko predácie i stres. Avšak spolužitie s ľuďmi neprináša vtákom len samé výhody, má aj isté úskalia.

Podľa štúdie P. Møllera a D. Ibáñeza-Álama mestské operence zmenili antipredačné správanie pod tlakom nového prostredia. Pre drvivú väčšinu vtákov je najlepšou voľbou, ako si zachrániť život zoči-voči predátorovi, útek. Urbanizované prostredie však do značnej miery ovplyvňuje parametre stratégií pomáhajúcich vtákom prežiť, aj keď ide o jeden druh. Preto sa dá predpokladať, že mestské operence a vtáky z prirodzeného prostredia budú reagovať na tú istú hrozbu rozdielne.

A. P. Møller a D. Ibáñez-Álamo sa rozhodli tento fenomén preskúmať. Analyzovali únikové techniky 1132 vtákov, ktoré patrili k 15 druhov a líšili sa pôvodom. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že mestské jedince dokázali prispôsobiť svoje správanie novým predátorom – mačkám – namiesto prirodzených predátorov, ako je napr. jastrab krahulec. Mestské vtáky sú menej agresívne, ak sa stanú korisťou, vydávajú viac poplašných signálov, po útoku ostávajú dlhší čas paralyzované a strácajú viac peria ako ich náprotivky z vidieka. Všetky tieto premenné vedci skúmali aj vo vzťahu k času, ktorý uplynul od urbanizácie.

Zdá sa, že predácia je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú prispôsobivosť toho-ktorého druhu na život v mestách. Vývoj únikových mechanizmov je pritom jednou z kruciálnych podmienok adaptácie na nové typy prostredia. Jedince, resp. druhy, ktoré sa nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť novým podmienkam, nebudú schopné využívať v dnešnej dobe čoraz častejší typ habitatu.

DOI: 10.1016/j.anbehav.2012.04.030