Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Sex môže zabíjať – hlavne muchy

 |  7. 3. 2013
 |  Vesmír 92, 127, 2013/3

Sexuálne radovánky prinášajú okrem možnosti splodiť budúcu generáciu aj vysoké riziko predácie. Hoci táto teória vznikla takmer pred storočím, dôkazy na jej podporu viac-menej absentujú. Jedným z prvých výskumov, ktorý experimentálne podporuje rizikovosť sexu, je až nedávna štúdia tímu nemeckých vedcov. Zamerali sa hlavne na riziko predácie páriacich sa múch, ako aj na schopnosť echolokácie zvukov „slasti“ nočnými predátormi – netopiermi.

Zámer predácie kopulujúcich jedincov spočíva zrejme v energetickej výhodnosti uloviť „dve muchy jednou ranou“. Ako však netopiere dokážu uloviť muchy, ktoré sa vyznačujú prevažne dennou aktivitou? Vysvetlenie priniesli videonahrávky zhotovené v maštali obývanej netopiermi a značným množstvom múch. Na jednotlivých videosekvenciách vidno, že muchy sa skutočne dôsledne vyhýbali lietaniu v noci, i to, že netopiere nikdy nezaútočili na muchy sediace na stenách. Výnimku tvorili prípady, keď muchy spolu kopulovali. Vedci zistili, že muchy pritom vydávajú množstvo širokopásmových zvukov, pripomínajúcich trepot samčích krídel.

Z 1105 pozorovaných kopulácií boli muchy napadnuté v 59 prípadoch (5,3 %). Až v dvoch tretinách z nich dokázali netopiere uloviť oba kopulujúce jedince. Je evidentné, že práve akt párenia vymanil muchy spod echolokačnej neviditeľnosti. Túto hypotézu potvrdil aj pokus s nahrávkami kopulačných zvukov. Zariadenia, ktoré ich emitovali, boli častým terčom útokov netopierov.

Current Biology 22, R563–R564, 2012/14, DOI: 10.1016/j.cub.2012.06.030

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Entomologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...