Aktuální číslo:

2018/10

Téma měsíce:

Navigace

Zvláštnosti poloslnečnej aktivity v roku 2009

 |  6. 4. 2010
 |  Vesmír 89, 206, 2010/4

Začínajúci 24. cyklus slnečnej aktivity aj na začiatku roka 2010 udivoval veľmi nevýrazným nástupom. Jednako však koncom roka 2009 počet dní čistého Slnka, bez slnečných škvŕn, výrazne poklesol a na konci roka bolo zaznamenaných niekoľko malých skupín slnečných škvŕn. Aj na začiatku roka 2010 mala slnečná aktivita vzostupný trend. V roku 2009 bolo zaznamenaných 262 dní (72 %), keď bolo Slnko bez škvŕn, podobne ako v roku 2008, keď bolo takýchto dní 265 (72 %). Treba zájsť až do roku 1913, aby sme našli rok s väčším počtom dní bez slnečných škvŕn. Vtedy ich bolo až 311, čo je 85 % z celkového počtu dní v uvedenom roku. Až 92 po sebe idúcich dní v apríli, máji a júni bolo Slnko bez škvŕn.

Pri bližšom pohľade na povrchové rozloženie nemnohých aktívnych oblastí 24. cyklu od 3. mája do 7. decembra 2009 však možno postrehnúť istú koncentráciu ich výskytu do pomerne úzkych intervalov heliografických dĺžok, rozdielnych pre jednotlivé pologule. Na severnej pologuli sa 8 z celkovo 10 aktívnych oblastí vrátane troch najväčších vyskytlo v intervale 100° medzi heliografickými dĺžkami 200°–300°. Na južnej pologuli sa 6 z celkovo 9 aktívnych oblastí objavilo v úzkom intervale 50° medzi heliografickými dĺžkami 0°–50°. Tri ďalšie sa objavili v intervale 70° medzi heliografickými dĺžkami 180°–250° prekrývajúcimi sa s intervalom aktivity na severnej pologuli. Najväčšia aktívna oblasť na južnej pologuli mala heliografickú dĺžku 250°. Začínajúci cyklus slnečnej aktivity sa teda prejavuje značne asymetricky, viac ako 80 % aktívnych oblastí je sústredených do menej ako jednej tretiny obvodu Slnka. Táto vlastnosť začínajúceho cyklu môže byť zaujímavá pre modelovanie slnečného magnetického dynama a fyziku vynárajúcich sa magnetických polí na Slnku. Slnečný cyklus je totiž niečo viac ako len časový rad. Je to aj vývoj v troch priestorových dimenziách. S postupujúcim slnečným cyklom možno očakávať, že spomenuté aktívne oblasti sa budú posúvať v heliografických dĺžkach i šírkach, poskytujúc tak vzácne údaje o činnosti slnečného magnetického dynama.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Astronomie a kosmologie

O autorovi

Július Koza

 

Doporučujeme

Jsme na vrcholu, další vývoj je na nás

Jsme na vrcholu, další vývoj je na nás

Ondřej Vrtiška  |  12. 10. 2018
Co nám studium zaniklých civilizací může říct o té naší? I tomu se bude věnovat přednáška Učené společnosti ČR, kterou v úterý 16. října přednese...
Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Staří mořeplavci prý určovali polohu své lodi podle hvězd. Tato rozšířená romantická představa je ale nesprávná. Metoda astronavigace nikdy nebyla...
Jak se neztratit na moři

Jak se neztratit na moři

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Dle znamenitého pozorování Slunce a Měsíce shledávám naši zeměpisnou délku 178° 18' 30" západně od Greenwiche. Zeměpisná délka dle logu je 175°...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné