Anna Totková, Milan Klobušický , Michal Valent: Lekárska parazitológia.

Málokto si uvedomuje, že patogénne a parazitické organizmy číhajú na človeka takpovediac z každej strany. Dôvodom je vysoký životný štandard a mimoriadne priaznivá poloha oblasti, v ktorej žijeme. Pritom parazitizmus bezpochyby patrí medzi najrozšírenejšie stratégie v prírode, a preto informácií o patologickom vplyve parazita na človeka snáď nikdy nebude dosť. Nedávno vyšla v martinskom vydavateľstve Osveta nová vysokoškolská učebnica, ktorej kvalitu ocenila aj prestížna nadácia Slovak Gold.

Autori predstavili okolo 100 rôznych patogénnych „prvokov“ („Protozoa“) a parazitických „červov“ (helmintov). Na mnoho ďalších parazitov, trápičov a významných vektorov parazitov poukázali v kapitole Lekárska arachnoentomológia (spracovali 25 čeľadí roztočov a hmyzu). Venovali pozornosť druhom a skupinám patologickým pre človeka, ktoré sa vyskytujú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Kniha je doplnená kapitolou o laboratórnej diagnostike, obrazovou prílohou, zoznamom základnej literatúry a registrom. Celá publikácia je bohato farebne ilustrovaná. Obrázky sú pomerne jednoduché, spĺňajú však dôležité kritérium názornosti a väčšinou sú originálmi. Škoda, že pri viacerých fotografiách, najmä v častiach lekárskej arachnoentomológie a v prílohe nie je uvedený zdroj – podľa nižšej kvality niektorých obrázkov sa zdá, že sú „stiahnuté“ z internetu.

V knihe sa možno dobre orientovať v častiach o jednobunkových parazitických „prvokoch“ a „červoch“, pretože sú zoradené do podkapitol podľa toho, v ktorých orgánoch alebo orgánových sústavách parazitujú (napríklad protozoálne nákazy krvného a lymfatického systému človeka alebo črevné nákazy spôsobené pásomnicami). Po stručnom oboznámení s morfológiu a biologickým cyklom parazita tu nájdeme podrobné informácie o patologických a klinických prejavoch nákazy, diagnostike, terapii, epidemiológii a prevencii. Mnohí pedagógovia sa naisto stretli s otázkami typu: „Ako sa prejavuje nákaza človeka motolicou pečeňovou (Fasciola hepatica), ako sa lieči leišmanióza alebo bilharzióza, čo sa dá robiť, keď máme elefantiázu, aká je patológia vlasovca miazgového (Wuchereria bancrofti), ako sa možno zbaviť vlasovca očného (Loa loa) či medinského (Dracunculus medinensis)?“ Učebnice zamerané na biológiu a ekológiu parazitov sa zvyčajne nevenujú podobným problémom – a práve na tieto otázky a mnohé ďalšie prináša Lekárska parazitológia podrobné odpovede.

Za najslabšie miesto učebnice možno považovať úplne zastaraný a pri súčasnom chápaní postavenia jednotlivých skupín živočíchov zmätočný zoologický systém. Aj keď možno predpokladať, že znalosť systému živočíchov nie je pre študentov lekárskych fakúlt (ktorým je učebnica v prvom rade určená) zásadná, je tragédiou, že v inak modernej odbornej publikácii sa vyskytuje archaické delenie živočíšnej ríše.

Za zbytočné pokladám nevhodné poslovenčovanie a skloňovanie vedeckých názvov taxónov parazitov („...na rozdiel od protozoí...“, „...nákazy [...] spôsobené nematódami,“ „...cestódami“ a pod.), a to aj v prípade, kde zaužívaný slovenský názov taxóna existuje. Toto je v zoológii nežiaduci jav.

Učebnicu Lekárska parazitológia ako celok však možno považovať za vydarené dielo, ktoré vhodne dopĺňa učebnice zamerané na biológiu a ekológiu parazitov (napr. Horák, Scholz, 1998; Volf, Horák et al., 2007). Takáto publikácia je v súčasnosti aktuálna aj v súvislosti s čoraz intenzívnejším pohybom ľudí v rôznych oblastiach sveta, aj tam, kde nákaza parazitmi nie je žiadnou vzácnosťou.