Extrémne boje medzi samcami pavúkov: záleží, či je čo stratiť

Boj o samicu nie je nič nové, všimol si to už aj Ch. Darwin a označil ho za formu intrasexuálnej selekcie. Boje sa môžu vyostriť najmä pri druhoch s krátkou reprodukčnou periódou. Pre takéto samce, ktoré majú navyše dostatok „zbraní“ na vzájomné súboje, je to jedinečná príležitosť. Pavúky sú ideálnou skupinou, ktorá spĺňa všetky uvedené predpoklady. Nemeckí vedci skúmali agonistické správanie samcov afrického križiaka Nephila fenestrata. Samce N. fenestrata, podobne ako aj niektoré iné druhy pavúkov (napr. sestra čiernej vdovy Latrodectus hasselti), sú po kopulácii sterilné, pretože ich sekundárne kopulačné orgány (pedipaly) sa po akte párenia nevratne poškodzujú. Časť z nich skonzumuje samica ešte počas kopulácie, časť vážne poraní. Ide najmä o stratu niektorej končatiny, a s takýmto zranením samce môžu prežiť. Samica sa po kopulácii môže spáriť aj s ďalším samcom, ktorý sa potom podieľa na fertilizácii vajíčok na úkor prvého samca. Vzniká tak kuriózna situácia: prežívajúce samce sú invalidné a impotentné, takže zdanlivo nemajú čo stratiť. Problém je však v tom, že oplodnené samice môžu ďalším párením s cudzím samcom ohroziť ich reprodukčný úspech.

Prežívajúce samce N. fenestrata riešia situáciu strážením oplodnených samíc. Aj keď je ich obmedzená fyzická kondícia jasným hendikepom, experimentálne sa zistilo, že v súbojoch s fyzicky zdatnejšími sokmi sú jednoznačne úspešnejšie ako samce, ktoré sa predtým nepárili. Urputné súboje však zriedkavo končia smrťou, nespárený samec obvykle veteránovi ustúpi a unikne zo siete. Občas sa však stáva, že „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“, a samce napadne oveľa väčšia a silnejšia samica. (Animal Behaviour, 2005, 70, 1099–1104)