mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024

Aktuální číslo:

2024/3

Téma měsíce:

Elektromobilita

Obálka čísla

Samičky pavúkov dokážu rozoznať vlastných potomkov

 |  14. 8. 2005
 |  Vesmír 84, 437, 2005/8

Sliediče Paradosa milvina sa pária koncom mája, samičky potom produkujú kokóny, o ktoré sa starajú. Po otvorení kokónu sa mladé pavúčiky asi 5 dní vozia po vrchnej strane samičkinho bruška. Jeden kokón obsahuje 30–40 potomkov.

Testovala sa hypotéza príbuzenskej selekcie (kin selection) a príbuzenskej rekognície (kin recognition), t.j. pri stretnutí samičky s mláďatami by mala byť menšia pravdepodobnosť kanibalizmu v prípade, že mláďatá nie sú geneticky príbuzné. Nespárené samičky by mali mať viac kanibalské správanie ako spárené, lebo pravdepodobnosť stretnutia s geneticky príbuznými mladými pavúkmi je nízka. Správanie samcov by tiež malo byť kanibalské, lebo ich investície do potomstva sú nízke (o kokón sa nestarajú), ale nemalo by byť až také kanibalské ako v prípade nespárených samíc. Vďaka možnosti viacnásobnej kopulácie môže byť pomerne veľa mladých pavúkov v populácii ich priamymi potomkami. Miera kanibalizmu by sa mala znižovať pri tých samiciach, ktoré sa starajú o kokón, ešte nižšia by mala byť pri samiciach s mladými a najnižšia v prípade genetických matiek voči geneticky príbuzným mladým. Kanibalské tendencie by mali mať nasledujúcu postupnosť (od najvyšších po najnižšie): nespárené samice > samce > samice s kokónmi > cudzie matky > vlastné matky.

V súlade s predikciami sa najväčšmi kanibalsky správali nespárené samice a potom samce. Veľmi nízku frekvenciu kanibalizmu vykazovali samice s kokónmi. Samice menej často napádali vlastných potomkov ako mladé pavúky, ktoré neboli geneticky príbuzné.

Znížená frekvencia kanibalizmu napr. pavúčích matiek znižuje ich lovecký úspech (alebo fitness) v prospech presadzovania vlastných génov a označuje sa za formu altruizmu. Otázkou ostáva, či by boli aj samce kopulujúce s viacerými samicami menej kanibalské (vyššia šanca stretnutia sa so svojím potomkom) ako nespárené. Alebo si často kopulujúce samce vďaka svojmu vysokému reprodukčnému úspechu môžu dovoliť skonzumovať viac mladých pavúkov? (J. Ins. Behav. 16, 23–36, 2003)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Jak to bylo, jak to je?

Jak to bylo, jak to je? uzamčeno

Ondřej Vrtiška  |  4. 3. 2024
Jak se z chaotické směsi organických molekul na mladé Zemi zrodil první život? A jak by mohla vypadat jeho obdoba jinde ve vesmíru? Proč vše živé...
Otazníky kolem elektromobilů

Otazníky kolem elektromobilů uzamčeno

Jan Macek, Josef Morkus  |  4. 3. 2024
Elektromobil má některé podstatné výhody. Ale samotné vozidlo je jen jednou ze součástí komplexního systému mobility s environmentálními dopady a...
Návrat lidí na Měsíc se odkládá

Návrat lidí na Měsíc se odkládá uzamčeno

Dušan Majer  |  4. 3. 2024
Tragédie lodi Apollo 1 nebo raketoplánů Challenger a Columbia se již nesmí opakovat. Právě v zájmu vyšší bezpečnosti se odkládají plánované cesty...