Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Samičky pavúkov dokážu rozoznať vlastných potomkov

 |  14. 8. 2005
 |  Vesmír 84, 437, 2005/8

Sliediče Paradosa milvina sa pária koncom mája, samičky potom produkujú kokóny, o ktoré sa starajú. Po otvorení kokónu sa mladé pavúčiky asi 5 dní vozia po vrchnej strane samičkinho bruška. Jeden kokón obsahuje 30–40 potomkov.

Testovala sa hypotéza príbuzenskej selekcie (kin selection) a príbuzenskej rekognície (kin recognition), t.j. pri stretnutí samičky s mláďatami by mala byť menšia pravdepodobnosť kanibalizmu v prípade, že mláďatá nie sú geneticky príbuzné. Nespárené samičky by mali mať viac kanibalské správanie ako spárené, lebo pravdepodobnosť stretnutia s geneticky príbuznými mladými pavúkmi je nízka. Správanie samcov by tiež malo byť kanibalské, lebo ich investície do potomstva sú nízke (o kokón sa nestarajú), ale nemalo by byť až také kanibalské ako v prípade nespárených samíc. Vďaka možnosti viacnásobnej kopulácie môže byť pomerne veľa mladých pavúkov v populácii ich priamymi potomkami. Miera kanibalizmu by sa mala znižovať pri tých samiciach, ktoré sa starajú o kokón, ešte nižšia by mala byť pri samiciach s mladými a najnižšia v prípade genetických matiek voči geneticky príbuzným mladým. Kanibalské tendencie by mali mať nasledujúcu postupnosť (od najvyšších po najnižšie): nespárené samice > samce > samice s kokónmi > cudzie matky > vlastné matky.

V súlade s predikciami sa najväčšmi kanibalsky správali nespárené samice a potom samce. Veľmi nízku frekvenciu kanibalizmu vykazovali samice s kokónmi. Samice menej často napádali vlastných potomkov ako mladé pavúky, ktoré neboli geneticky príbuzné.

Znížená frekvencia kanibalizmu napr. pavúčích matiek znižuje ich lovecký úspech (alebo fitness) v prospech presadzovania vlastných génov a označuje sa za formu altruizmu. Otázkou ostáva, či by boli aj samce kopulujúce s viacerými samicami menej kanibalské (vyššia šanca stretnutia sa so svojím potomkom) ako nespárené. Alebo si často kopulujúce samce vďaka svojmu vysokému reprodukčnému úspechu môžu dovoliť skonzumovať viac mladých pavúkov? (J. Ins. Behav. 16, 23–36, 2003)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Člověk páchne *alkoholem

Člověk páchne *alkoholem audio

Jaroslav Petr  |  5. 8. 2018
Že pach lidského těla „vyrábějí“ bakterie, se ví už relativně dlouho. Některé mechanismy tohoto procesu jsou ale dosud stále tajemstvím. Britští...
Do světa a zase zpět

Do světa a zase zpět

Eva Bobůrková  |  31. 7. 2018
Mladý lékař Karel Kieslich o sobě říká: „Splňuji archetyp českého Honzy“. Studuje totiž na University College v Londýně, chtěl by ve světě...
Zahalená Venuše

Zahalená Venuše uzamčeno

Jan Veselý  |  16. 7. 2018
Snímky pořízené ve viditelném a infračerveném oboru kamerou VIRTIS sondy Venus Express zachycují pozoruhodná oblaka v nejvyšších vrstvách...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné