Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Rádl a vývoj biologie

(Ad Vesmír 83, 593, 2004/10)
 |  17. 2. 2005
 |  Vesmír 84, 65, 2005/2

P. Jerie píše, že výročia Emanuela Rádla (1873–1942) sú „dobrou příležitostí k vzkříšení nebo alespoň oživení jeho myšlenkového odkazu ...“ a kladie si otázku, čo sa stalo počas posledných sto rokov, ktoré uplynuli od vydania Rádlovho diela „Dějiny vývojových theorií v biologii XIX. století“ s českou biologiou, a upresňuje „...tedy biologii obecnou (také ,teoretickou‘), v moderním pojetí rozlišitelnou na funkční a vývojovou“. Jeho dielo a prínos iste bude podrobne a odborne zhodnotený na pripravovanej konferencii. Kedže sa v posledných rokoch zaoberám aj dejinami biológie a ekologie u nás, zaujalo ma hodnotenie E. Rádla, ktoré som našiel v Doslove publikácie „Charles Darwin“ (vyšla v roku 1989 v edícii Medailony nakladateľstva Horizont v Prahe, autori Renáta a Richard Knotovi, 132 strán). Doslov s názvom „Darwinismus u nás“ napísal Emil Hadač, ktorý preložil (spolu so svojou manželkou) a v r. 1953 vydal druhý český preklad diela Ch. Darwina „O vzniku druhů přírodním výběrem“. Uvádza mená popredných prírodovedcov, ktorí sa na konci 19. a začiatku 20. storočia hlásili k Darwinovi, napriek tomu, že politický režim rakúsko-uhorskej ríše Darwinovi neprial. Ako dôkaz uvádza, že prvý preklad jeho diela vyšiel vlastným nákladom stredoškolského profesora, zoológa Františka Klapálka, až v roku 1914 v neveľkom počte výtlačkov. „Zato darwinismu nepřátelské Dějiny vývojových teorií v biologii 19. století, které napsal Emanuel Rádl, vyšly v Laichterově nakladatelství již pět let předtím.“ Pripomína, že Rádl bol Masarykov žiak, pôvodne zoológ, ktorý prednášal filozofiu prírodných vied na Karlovej univerzite. T. G. Masaryk patril k odporcom evolučnej teorie, vyznával „hypotézu tvořitelskou“. E. Rádl vo svojej „zdánlivě objektivní knize se pokusil ukázat, že darwinismus je už dávno překonán, a ovlivnil svým negativním, typicky idealistickým postojem k darwinismu celou generaci našich přírodovědců třicátých let“. Toto zásadné tvrdenie E. Hadača bude iste treba zohľadniť aj pri rozbore myšlienkového odka zu E. Rádla a jeho vplyvu na vývoj biológie v prvej polovici 20. storočia u nás.

Ke stažení

O autorovi

Pavol Eliáš

Prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc., (*1949) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde je vedúcim katedry ekológie, sa okrem iného zaoberá výskumom flóry a vegetácie na narušených stanovištiach a možnosťami jej obnovy.

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...