Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Sexuálne správanie pavúkov súvisí s rizikom kompetície spermií

 |  18. 8. 2004
 |  Vesmír 83, 431, 2004/8

Súťaženie samčekov o samičku má v závislosti od druhu a konkrétnej situácie rôzne podoby. Nephila edulis patrí k druhom s extrémnym sexuálnym dimorfizmom, pričom samčeky sú mnohonásobne menšie než samičky. V prírode sa v sieti jedinej samičky zdržiava naraz aj deväť samčekov, takže pravdepodobnosť úspešnej fertilizácie vajíčok je zrejme pre každého z nich až do poslednej chvíle otázkou. Medzi samčekmi navyše existuje značná veľkostná variabilita, menších jedincov je v populácii viac. Aj napriek extrémnemu dimorfizmu sa u nich sexuálny kanibalizmus vyskytuje veľmi zriedkavo, samcom hrozí iba 6–7% pravdepodobnosť napadnutia samičkou, na rozdiel od sesterského druhu Nephila plumipe. Kanibalizované samce sú zvyčajne ľahšie ako tie, ktoré prežijú. Sexuálne správanie samčekov ovplyvňuje počet jedincov v blízkosti samičky (so zvyšujúcim sa počtom stúpa riziko kompetície spermií) aj ich veľkosť. V prítomnosti iného samca trvala kopulácia dlhšie ako v skupine 1 samec a 1 sa­mička. Väčšie samce pritom kopulovali v prítomnosti menších samčekov frekventovanejšie. Menšie samce síce neboli schopné monopolizovať samičky a viacnásobne kopulovať, pretože pri súbojoch, ktoré iniciovali najmä väčšie samce, často prišli o končatiny, alebo ich väčší súperi odstránili zo siete. Ak sa im však podarilo kopulovať, kopulácie trvali dlhšie v porovnaní s väčšími jedincami. Panenské samičky boli evidentne atraktívnejšie, pretože kopulácie s nimi trvali dlhšie ako s oplodnenými samicami. Toto zistenie je prinajmenšom pozoruhod­né. Očakávalo by sa, že prítomnosť cudzieho ejakulátu v orgánoch samičiek by mala stimulovať nových samčekov investovať do ejakulátu viac (kopulovať dlhšie), a tak kom­penzovať svoje šance pri fertilizácii vajíčok väčším množstvom vlastných spermií. (Animal Behaviour 66, 211–216, 2003)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...