Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Sexuálne správanie pavúkov súvisí s rizikom kompetície spermií

 |  18. 8. 2004
 |  Vesmír 83, 431, 2004/8

Súťaženie samčekov o samičku má v závislosti od druhu a konkrétnej situácie rôzne podoby. Nephila edulis patrí k druhom s extrémnym sexuálnym dimorfizmom, pričom samčeky sú mnohonásobne menšie než samičky. V prírode sa v sieti jedinej samičky zdržiava naraz aj deväť samčekov, takže pravdepodobnosť úspešnej fertilizácie vajíčok je zrejme pre každého z nich až do poslednej chvíle otázkou. Medzi samčekmi navyše existuje značná veľkostná variabilita, menších jedincov je v populácii viac. Aj napriek extrémnemu dimorfizmu sa u nich sexuálny kanibalizmus vyskytuje veľmi zriedkavo, samcom hrozí iba 6–7% pravdepodobnosť napadnutia samičkou, na rozdiel od sesterského druhu Nephila plumipe. Kanibalizované samce sú zvyčajne ľahšie ako tie, ktoré prežijú. Sexuálne správanie samčekov ovplyvňuje počet jedincov v blízkosti samičky (so zvyšujúcim sa počtom stúpa riziko kompetície spermií) aj ich veľkosť. V prítomnosti iného samca trvala kopulácia dlhšie ako v skupine 1 samec a 1 sa­mička. Väčšie samce pritom kopulovali v prítomnosti menších samčekov frekventovanejšie. Menšie samce síce neboli schopné monopolizovať samičky a viacnásobne kopulovať, pretože pri súbojoch, ktoré iniciovali najmä väčšie samce, často prišli o končatiny, alebo ich väčší súperi odstránili zo siete. Ak sa im však podarilo kopulovať, kopulácie trvali dlhšie v porovnaní s väčšími jedincami. Panenské samičky boli evidentne atraktívnejšie, pretože kopulácie s nimi trvali dlhšie ako s oplodnenými samicami. Toto zistenie je prinajmenšom pozoruhod­né. Očakávalo by sa, že prítomnosť cudzieho ejakulátu v orgánoch samičiek by mala stimulovať nových samčekov investovať do ejakulátu viac (kopulovať dlhšie), a tak kom­penzovať svoje šance pri fertilizácii vajíčok väčším množstvom vlastných spermií. (Animal Behaviour 66, 211–216, 2003)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....