Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Priechod pod Prašným mostom

 |  16. 2. 2004
 |  Vesmír 83, 118, 2004/2

„Je skutočne niečo nesmierne poetické a tajomné v tomto priechode.“

Luis Marques o Pleskotovom diele

Nielen cesty (ako sme prezentovali v predošlom čísle), aj mosty možno „obývať“, hoci inak než budovy. Mosty kotvia v zemi a zároveň sa klenú voľným priestorom, spínajú blízkosť s diaľkou. A hoci po nich zvyčajne len prechádzame, stojí za to aj chvíľu postáť. Zistíme, že patria k najpríťažlivejším stavbám mestských nábreží i údolných scenérií.

Mosty sa v Prahe neklenú iba ponad Vltavou, možno sa s nimi stretnúť aj na ceste z Klárova na Pražský hrad. Výstupu úbočím hradného vrchu Jeleňou priekopou na severnú hradnú terasu s balustrádou, ktorú v tridsiatych rokoch 20. storočia projektoval hradný architekt Josip Plečnik, stojí v ceste Prašný most. Mostné piliere boli pravdepodobne v roku 1769 zasypané, takže vznikol val, v súčasnosti bohato zarastený drevinami. Dá sa ním prejsť iba vďaka priechodu, ktorý tu v roku 2002 vybudovali podľa návrhu architekta Josefa Pleskota na objednávku nadácie Vize 97. Pleskotovo dielo ctí zámer sprístupniť verejnosti prírodnú cestu Jeleňou priekopou na hrad aj charakter okolitej krajiny. Keď človek kráča z Dolnej k Hornej Jelenej priekope, skláňajú sa nad ním stromy, hradby, Prašná veža (Mihulka), a napokon i Chrám sv. Víta, a z času na čas utvoria náznak neukončenej klenby. Potok Brusnica tvorí zasa náznak neukončeného dna priekopy. Pleskotov oválny priechod valom Prašného mosta priestor tejto kultúrnej krajiny zhmotňuje aj symbolizuje. Kým pre Quasimoda bola „vajcom, hniezdom, domom i vesmírom“ katedrála, pre súčasného človeka sa môže stať vnútorný priestor Pleskotovho vajcovitého priechodu dôvernou i tajomnou schránkou „všetkých mier i rozmerov, celkov i častí“. Akoby sa tam dal intenzívnejšie precítiť vzťah ku krajine, ktorá sa stala inšpiráciou tohto architektonického diela. Vďaka oválnemu tvaru sa pozornosť jemnejšie sústreďuje na zvuky tečúceho potoka, rozptyl denného svetla, šíriace sa vône a pachy. Podľa dávnej legendy sa mušľa, teda obal i organizmus v nej, považovala za symbol celku, jednoty tela a duše. A v priechode pod Prašným mostom môže človek prežívať túto jednotu, koncentrovaný aj rozptyľovaný plôškami stoviek tehál pokrývajúcich vnútorné steny. Napokon, mušle a slimačie ulity kládené do hrobu sú v dávnych kultúrach považované za alegóriu schránky, v ktorej sa mŕtvy obnovuje a prebúdza k ďalšiemu životu: obývanie oválu znamená prežívanie možnosti nekonečného pohybu v nehybnosti.

Nielen prostredníctvom mostov, aj vďaka priechodom získava krajina obytný význam a hodnotu. Namiesto toho, aby sa v priechode valom Prašného mosta priblížil človek hĺbkam a výškam, blízkosti a diaľke, približuje sa k ich tajomstvu. Pleskotovo dielo, ktorého ozvučujúca, svetlá, vlhká oválnosť je snom o oživení mŕtvej architektonickej formy, poskytuje uzavretý priestor aj otvorené prostredie, neoddeľuje sa od okolitej prírody a architektúry. Možno aj preto sa dostalo do finále minuloročnej medzinárodnej architektonickej súťaže o cenu Miesa van der Rohe. Veď nastoľuje prepojenie verejného a súkromného priestoru, prebúdza ľudskú schopnosť vnímať spojitosť architektúry s prírodou, a spomedzi všetkých súčasných stavieb na Pražskom hrade azda najvýraznejšie prispieva k prehodnoteniu symbolických i fyzických hraníc medzi politickou mocou a bezmocou.

Obrázky

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Architektura
RUBRIKA: Architektura

O autorovi

Monika Mitášová

Ing. arch. Monika Mitášová, Ph.D. (*1968) vystudovala architekturu na Fakultě architektury SVŠT v Bratislavě. Zabývá se dějinami teorií a současnými teoriemi architektury. Působí v Centru pro teoretická studia UK a AV ČR v Praze, přednáší na Škole architektury AVU v Praze a na FA TU v Liberci.

Doporučujeme

Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...
Hranice svobody

Hranice svobody uzamčeno

Stefan Segi  |  4. 12. 2017
Podle listiny základních práv a svobod, která je integrovaná i v Ústavě ČR, jsou „svoboda projevu a právo na informace zaručeny“ a „cenzura je...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné