Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Podoby záhrady

 |  12. 11. 2004
 |  Vesmír 83, 658, 2004/11

„Pro zahrady není žádná podoba konečná.“

Lucia Vogelová, výstava a katalóg Povolání architektka, 2003

Záhrada, akokoľvek je nám blízka, je odľahlým miestom. Uzavretá ohradou, stenou, plotom (hortus conclusus), alebo otvorená do okolitej vidieckej či mestskej krajiny mení sa v čase nášho života a zároveň tieto premeny presahuje. Kláštorná záhrada tak, že okrem úžitkovej: zeleninovej, ovocnej, kvetinovej či bylinkovej záhrady, je aj záhradou okrasnou: priestorom kontemplácie, modelom vesmíru, vtelením záhrady stratenej, rajskej. Profánna záhrada vidieckeho sídla, mestského paláca či domu nás zasa v antickej a neskôr humanistickej tradícii prenáša do zlatého veku: do zeme zasľúbenej, k prameňom večnej mladosti, na ostrov lásky a rozkoše. Ocitáme sa v stratenom, idylickom čase a priestore. A humanistická záhrada okrem antikizujúcej časti má aj časť „divotvornú“. V nej sa prírodná krajina prelína s umelými skalami, jaskyňami, rybníkmi, vodnými nádržami a vodotryskami. Je miestom štúdia kultúry i prírody, miestom potešenia z nich i priestorom konania impossibílií: divadelných predstavení, maškarných plesov a sviatkov bláznov, na ktoré nás upomínajú follies – záhradné pavilóny. Záhrada tak v sebe na jednom mieste a v rôznych časoch i priestoroch spája „zasľúbenú zem“, „zem prírodnú“ aj „zem bláznovstiev“. Raz predvádza rád, usporiadanosť, poriadok (kozmos), inokedy chaos. Raz je tento chaos a rád sprítomnený v prírode, inokedy v napodobeninách: automatoch, hračkách, ľstiach a vtipoch. V labyrintoch.

Z tejto západnej tradície, ktorá do seba prijala aj vplyvy japonských a čínskych záhrad, pochádzajú i súčasné strihané, tzv. formálne, francúzske záhrady a nestrihané, tzv. pitoreskné (malebné) anglické parky – lesné záhrady s lúkami a obilnými poľami. V nestrihaných záhradách je zeleň stvárňovaná bez toho, aby z nej vymizlo všetko divé a živelné. A práve na tieto nestrihané záhrady s lúkami nadväzujú i profánne záhrady architektky Lucie Vogelovej. Predstavujú súčasť každodenného života v dome aj priestor tajomstva: „Brzy jsem pochopila, že potřebuji navrhovat něco s vlastním životem a přiklonit se více k biologii. Fascinovala mě mnohotvárnost a z jistého hlediska nemožnost do posledního detailu přesně určit konečnou podobu díla,“ hovorí Lucia Vogelová. Účinky otvorenej formy jej záhrad sa prejavujú dynamickými, premenlivými podobami rozšírenia domu: záhrada mení merítko i exteriérovú obytnú rozlohu obytnej stavby. A na druhej strane predstavujú jej záhrady i samostatný fyzický a symbolický obytný priestor – záhradný úkryt v mnohých podobách: v podobe jarnej a jesennej húštiny i zimnej splete netvarovaných vetiev v snehu. Rastliny si tu v spoločnosti človeka na strihanom trávniku žijú svojim vlastným životom. V súlade s ich prirodzenou premenou v priebehu roka i života obyvateľov. Je z nich zrejmé, že navrhovanie a užívanie záhrady prináša komponovanie a úpravu živých rastlín do podôb, aké nadobudnú možno až po smrti svojich tvorcov. V tom sú tieto záhrady obytnou krajinou prírodnou, „zasľúbenou“ aj nespútanou – „bláznovskou“. Je im vlastná podoba rádu, chaosu aj premena týchto podôb.

Obrázky

Ke stažení

RUBRIKA: Architektura

O autorovi

Monika Mitášová

Ing. arch. Monika Mitášová, Ph.D. (*1968) vystudovala architekturu na Fakultě architektury SVŠT v Bratislavě. Zabývá se dějinami teorií a současnými teoriemi architektury. Působí v Centru pro teoretická studia UK a AV ČR v Praze, přednáší na Škole architektury AVU v Praze a na FA TU v Liberci.

Doporučujeme

Najít své těžiště kontroly

Najít své těžiště kontroly uzamčeno

„Svobodu, nebo smrt je návod, jak vyhrát bitvu, ale zároveň recept na rozchod,“ říká bývalý hlavní armádní psychiatr Jan Vevera. Faktory, které...
Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...