Selén a schizofrénia

Pri mnohých psychických ochoreniach zatiaľ nevieme objektívne určiť prítomnosť poruchy prostredníctvom nejakého jednoznačného biochemického ukazovateľa, ako napríklad pomocou cukru v krvi konštatovať diabetes. Diagnóza schizofrénie spočíva nateraz len na rozhodnutí psychiatra, ktorý posudzuje celkové správanie pacienta.

Mozog človeka patrí k tým výnimočným orgánom, ktoré obsahujú a uchovávajú pomerne veľké množstvo selénu. Zadržiava sa v ňom aj v prípade, že organizmus trpí nedostatkom tohto stopového prvku. Zrejme preto výskumníci nezistili nijaké neurologické chorobné zmeny pri pokusných zvieratách vystavených nedostatku selénu. Vyslovili však podozrenie, že práve tento prvok by mohol hrať istú úlohu pri schizofrénii. Stanovili preto obsah mangánu, selénu, medi, zinku a železa v krvi zdravých ľudí ako aj v krvi osôb trpiacich schizofréniou. Zistili, že obsah medi v organizme týchto pacientov bol významne (P<0,01) vyšší, ale množstvo mangánu a železa významne (P<0,05) nižšie ako v krvi zdravých jedincov. Obsah selénu, zinku a bielkovín mali obe skupiny rovnaký.

Autori naznačujú, že stopové prvky meď, mangán a železo by mohli hrať istú úlohu pri tejto duševnej poruche. Akú, ostáva naďalej nejasné. (M. Yanik: Plasma manganese, selenium, zinc, copper, and iron concentrations in patients with schizophrenia, Biol. Trace Elem. Res. 98, 109–118, 2004; U. Schweizer: The neurobiology of selenium: lessons from transgenic mice, J. Nutr. 134, 707–710, 2004)