Alternatívna Nobelova cena
| 3. 4. 2003Každoročne 10. decembra odovzdávajú v Štokholme najprestížnejšie vedecké ohodnotenie – Nobelovu cenu. Udeľuje sa za najvýznamnejšie poznatky v oblasti medicíny a fyziológie, chémie, fyziky, ale aj literatúry a ekonómie. Za celú históriu udeľovania Nobelovej ceny, a je to viac ako sto rokov, boli z oblasti prírodných vied ocenení predovšetkým vedci z bohatšej časti sveta, z rozvojových krajín sa stali laureátmi Nobelovej ceny iba traja vedci – dvaja Argentínčania (Bernardo Houssay za medicínu v r. 1947 a Luis Leloir za chémiu v r. 1970) a Ind C. V. Raman za fyziku v r. 1930.
Vedci z rozvojových krajín tvrdia, že aj v tejto časti sveta vznikajú významné vedecké výsledky. „Nespravodlivosť“ s udeľovaním Nobelovej ceny sa pokúšajú korigovať udeľovaním ekvivalentnej ceny, určenej len vedcom žijúcim a pracujúcim v rozvojových krajinách. Nové ocenenie, Terstskú cenu, zriadili na zasadnutí Akadémie vied 3. sveta, ktoré sa konalo v októbri 2002 v Dillí. Cena sa bude udeľovať každý rok, striedavo za biológiu a fyziku, prvýkrát ju udelia tento rok za biológiu. Laureát dostane finančnú čiastku 100 000 dolárov, čo je len zlomok Nobelovej ceny. (Science 298, 59, 2002)
Ke stažení
Článek ve formátu PDF [61,02 kB]
O autorovi
Štefan Vilček
Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) člen Učenej spoločnosti Slovenska, vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov. V súčasnosti sa podieľa aj na vývoji PCR testu na detekciu SARS‑CoV‑2 s využitím nových magnetických častíc.
















