Stabilimentá priťahujú predátorov

Prítomnosť dekorácií (stabiliment) na sieťach niektorých druhov pavúkov objasňuje napríklad v súčasnosti aktuálna hypotéza atrahovania koristi (Vesmír 80, 287, 2001/5). Jedným z vysvetlení, prečo je frekvencia výskytu stabiliment na sieťach, ktoré pavúky denne obnovujú, taká nepredvídateľná, je schopnosť učenia sa hmyzu z predošlých skúseností. Rôzne typy stabiliment by mohli zabrániť spájaniu dekorácií s nebezpečenstvom. Z toho možno logicky vyvodiť, že okrem priťahovania koristi môžu stabilimentá priťahovať aj pavúčích predátorov. Vďaka dobrej viditeľnosti môžu totiž predátory siete ľahšie lokalizovať. Behaviorálne testy s predátorom – skákavkou Portia labiata (Araneae: Salticidae) túto hypotézu potvrdili. Jej korisťou bol križiak Argiope vesicolor (Araneae: Araneidae), ktorý podľa doterajších výskumov vytvára 5 druhov stabiliment. V laboratórnych podmienkach skákavka preferovala siete so stabilimentami bez ohľadu na križiakovu prítomnosť či neprítomnosť. Predchádzajúci lovecký úspech v sieti s niektorým z piatich typov stabiliment si dokázala zapamätať a v ďalších testoch si prednostne vyberala siete so stabilimentami, s ktorými mala pozitívne skúsenosti. Variabilita stabiliment, ako nápadných vizuálnych atraktantov pre korisť aj predátorov, alebo zvyšovanie viditeľnosti siete ako varovného signálu pred vtákmi (hypotéza propagácie siete), je zrejme kompromisom medzi zvyšovaním loveckého úspechu a ochranou pred predátormi. (Seah, K. W., Li, D.: Proc. Royal Soc. London, Ser. B, 268: 1553–1558, 2001) Pavol Prokop