Latiméria v Ázii

Juraj Holčík referoval o senzačním objevení coelacantha Latimeria chalumnae v Indonézii. Moderní geologie dobře zná jev „rozpínání oceánského dna“, teorie kontinentálního driftu je dnes živá a drtivá většina odborníků o její správnosti nepochybuje. Podle ní se dnešní kontinenty začaly formovat a vzájemně se vzdalovat (občas i přibližovat) zhruba před dvěma stovkami milionů let, a to díky rozlámání původního superkontinentu Pangey. „Jižní prapevnina“ Gondwana se počala štěpit na dnešní jižní kontinenty ještě za éry dinosaurů. Holčíkova představa malého areálu výskytu coelacanthů, který se v důsledku tohoto štěpení rozdělil na dva areály unášené pak od sebe až do dnešních dnů, je však zcela nereálná. Z Komorského souostroví do Indonézie to „geologicky“ není jen několik tisíc km, ale také několik desítek milionů let. Běžná doba existence živočišného druhu ve fosilním záznamu je kolem jednoho milionu let. „Živé zkameněliny“ patří dávno do říše pohádek raných dob evoluční teorie. Stephen J. Gould už jednou názorně poukázal na paradoxní zbrklost, s níž někteří biologové využívají teorii deskové tektoniky jako historické vysvětlení v upřímné snaze hledat „gradualistické“ řešení problémů, aniž by si uvědomovali onen nepřekonatelný časový rozpor.

Odpoveď autora: Poznámka dr. Václava Petra by asi nebola vznikla, keby som v snahe o stručnosť článku nebol príliš zjednodušil vysvetlenie súčasného výskytu latimérie a jeho predpokladanú príčinu. Predovšetkým musím upozornit, že v článku sa nikde nezmieňujem o tom, že coelakant objavený v Indonézii je identický s druhom Latimeria chalumnae. Najväčšie rozšírenie a druhovú diverzitu dosiahli coelakanty v triase. Od tohto obdobia rýchlosť morfologických zmien u tejto skupiny ostáva veľmi malá. Z toho sa dá dedukovať, že v prípade coelakantov zrejme neplatí pravidlo o priemernej životnosti jedného druhu v dĺžke jedného milióna rokov. Naopak, musíme rátať s tým, že niektoré druhy prežívali oveľa dlhšie. Hoci recentnú latimériu od jej najbližšie príbuzných druhov z hornej kriedy delí 65 miliónov rokov, ide o živočíchy veľmi podobné. Súčasné zemepisné rozšírenie tejto skupiny, ktorá bola pôvodne sladkovodná, objasňuje práve kontinentálny drift. To sa ostatne týka aj niektorých ďalších živočíchov, predovšetkým niektorých skupín sladkovodných rýb (ako napríklad dvojdyšné alebo blatniakovité), ktorých súčasné rozšírenie sa nedá vysvetliť iným spôsobom, keďže more predstavuje pre sladkovodné ryby neprekonateľnú prekážku. Takže hoci Komorské ostrovy delí od Indonézie 11 000 km a niekoľko desiatok miliónov rokov, podobnosť tamojších coelakantov nápadne sa podobajúcich na svojich dávnych predkov nie je prekvapujúca. A práve preto je latiméria často nazývaná žijúcou fosíliou. Nejde teda o nijakú paradoxnú zbrklosť!

Práve prišla správa, že indonézsky coelakant bol opísaný ako nový druh Latimeria menadoensis. Je však otázne, či ide o valídny druh. Opis sa totiž zakladá len na analýze mitochondriálnej DNA, morfologické porovnanie sa zatiaľ nerealizovalo.¹⁾