Deblbon

Svetovým kapacitám sústredeným v našom Výskumnom ústave civilizácie sa podarilo vyriešiť ďalší z palčivých problémov ľudstva. Vynašli liek, ktorý lieči najzhubnejšiu a nastaršiu chorobu – hlúposť.

Zistili totiž, že tento neduh vyvoláva doposiaľ nepoznaný vírus a že sa nákaza šíri ako v dospelosti, tak aj v útlom veku už obyčajnou výmenou názorov. Vďaka neochabujúcemu úsiliu výskumníci tento vírus odhalili, preskúmali a zmerali. Vypracovali navzše i výrobu antiséra, ktoré je až neuveritelne účinné. Stačí zhltnúť jedinú tabletku a pacient sa už v priebehu jedinej minúty vylieči, stane sa chápavým, rozumným a inteligentným.

Výroba lieku sa rozbehla na plné obrátky. Výrobca si sľuboval od DEBLBONu, ako nový produkt nazvali, rozprávkové zisky a od jeho predaja v zahraničí ďalšie zvýšenie našich devízových rezerv. Obchodníci začali urýchlene budovať nové sklady a prenajímali si ďalšie predajné priestory. Dokonca aj výskumníci sa začali tešiť na skromnú odmenu za svetoborný vynález.

Čo sa však nestalo? Keď sa DEBLBON dostal na trh, stretol sa s úplnym nepochopením a nezáujmom kúpyschopnej verejnosti. Podriadení liek odmietli s tým, že nechcú byť múdrejší ako ich nadriadení, nadriadení ho považovali za zbytočný, lebo toho už aj tak vedia viac ako ich podriadení. V niektorých školách učiteľky dokonca vyslovene zakazovali deťom brať „tú novú drogu“ s odôvodnením, že „čo keď tie deti teraz pochopia, že aj my...“ Parlament na tajnom zasadnutí jednohlasne odmietol návrh, podľa ktorého by mal každý volič pred voľbami povinne užiť tabletku Deblbonu. Ako opoziční, tak aj koaliční poslanci sa vzácne zhodli na tom, že ak chcú ostať v parlamente, nemôžu si dovoliť, aby sa občan po užití lieku rozhodoval vlastnou, teraz už chápavou hlavou.

Deblbon márne ponúkali aj pacientom v psychiatrických liečebniach, ktorí ho odmietli so slovami: „Až taký blázon predsa len nie som!“ Isté nemenované osoby, blízke kruhom parlamentným, veľkým oblúkom obchádzali lekárne, ktoré mali Deblbon predávať. Nekúpili by si tam ani acylpyrín, len aby si o nich niekto nepomyslel, že tam zháňajú tento nový liek i pre seba. Ba ešte aj starý penzista Kolenič, bývalý člen závodnej stráže, sa rozčúlil, keď mu liek ponúkli. „Ja že bych to mjel brať? Šak ja to nepotrebujem. Ať si ho len bere ten, kto je blbý!“ – kričal.

Tak sa očakávany úspech Výskumného ústavu civilizácie skončil úplnym fiaskom. Vysvitlo však, že Deblbon je výborným umelým hnojivom, a začali ho preto predávať pod iným názvom. Tak sa financie vynaložené na jeho výskum vyrovnali, ako už toľkokrát, na úkor poľnohospodárstva.

Vedecký projekt Výskumného ústavu civilizácie sa prepracoval. Namiesto Deblbonu sa celý výskumný tím sústredil na vytvorenie nového lieku na odstránenie kurieho oka. Keby sa tak podarilo vytvoriť skutočne účinný liek na otlaky a kurie oká, to by bol hit! Totiž pacientov, ktorí potrebujú liek na kurie oká, je dnes aspoň toľko, koľko je osôb, ktoré by mali brať Deblbon. Lenže na rozdiel od tých druhých sa tí prví nehanbia k svojej chorobe aj priznať.