Baktérie dokážu prežiť aj v extrémne toxickom jede kobry

Zvyšovanie rezistencie baktérií voči antibiotikám predstavuje jednu z najväčších výziev súčasnej medicíny. Mnohé účinné antimikrobiálne látky sa môžu získavať z jedu rôznych živočíchov. Je to vďaka tomu, že napríklad jed hadov a pavúkovcov rozpúšťa bunkové membrány. O to väčšie bolo prekvapenie medzinárodného tímu vedcov, keď zistili prítomnosť baktérií v jede hadov a vtáčkarov – veľkých pavúkov z čeľade Theraphosidae, ktoré sa ľudovo nazývajú tarantuly (česky sklípkani).

Vo všeobecnosti sa usudzovalo, že živočíšne toxíny sú sterilné. Bakteriálne infekcie po uhryznutí či bodnutí jedovatým zvieraťom sú pritom veľmi časté, nastávajú až v troch štvrtinách prípadov. Tieto infekcie sa však považovali za sekundárne. Zrejme to neplatí, infikovanie obete môže nastať už pri vstreknutí jedu do jej tela.

Autori štúdie skúmali prítomnosť mikróbov v jede piatich druhov hadov a dvoch druhov vtáčkarov. Použili pritom genetické diagnostické metódy a identifikovali baktérie vo všetkých testovaných zvieratách. Ich zistenie je veľmi prekvapivé, keďže jed hadov a pavúkov predstavuje chemickú zmes so silnými antibiotickými účinkami. Identifikované bakteriálne kmene sa však na život v nehostinnom prostredí adaptovali.

V jedu kobry černokrké (Naja nigricollis) mohou být i bakterie, které účinkům jedu dlouhodobě odolávají.Snímek John Lyakurwa, CC BY-SA 4.0

Vedci porovnali odolnosť rôznych kmeňov baktérie Enterococcus faecalis voči jedu. Kým kmene izolované z jedu pľuvajúcej kobry čiernokrkej (Naja nigricollis) vykazovali mimoriadne vysokú odolnosť a darilo sa im aj v toxickom mixe s vysokou koncentráciou, kmeň získaný z prostredia nemocnice netoleroval jed vôbec. V kmeňoch z jedu kobry výskumníci zistili približne dve desiatky génov zlepšujúcich integritu bunkovej membrány. Každý rok je vo svetovom meradle – predovšetkým v tropických oblastiach – uhryznutých alebo bodnutých 2,7 milióna ľudí. Tri až päť percent z nich umiera. Výsledky štúdie vyvracajú tézu o sterilite živočíšneho jedu a poukazujú na možnosť primárnej bakteriálnej infekcie. Pri uhryznutí jedovatým hadom či pavúkom by sa preto nemal pacientovi poskytnúť iba protijed, ale mali by sa nasadiť aj antibiotiká.

Esmaeilishirazifard E. et al.: Microbiology Spectrum, e02408-21, 2022, DOI: 10.1128/spectrum.02408-21