Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025
i

Aktuální číslo:

2025/10

Téma měsíce:

(Ne)pozornost

Obálka čísla

Miocénna bystruška vydala svedectvo o zaniknutej antarktickej tundre

 |  4. 6. 2017
 |  Vesmír 96, 314, 2017/6

V súčasnosti možno považovať väčšinu rozlohy južného kontinentu za dezolátnu pustatinu. Kým pobrežné moria a ostrovy prekypujú životom, antarktická pevnina má mimoriadne chudobnú biodiverzitu. Môžu za to extrémne faktory prostredia – chlad a s ním súvisiaca aridita. Žije tu len málo odolných druhov živočíchov, ako vírniky (Rotifera), hlístovce (Nematoda), pomalky (Tardigrada, česky želvušky), roztoče (Acarina) a chvostoskoky (Collembola). Pokiaľ ide o hmyz (Insecta), nájdeme tu len zopár špecializovaných druhov mušíc a pakomárov.

Pritom ešte v pomerne nedávnej geologickej minulosti na pevnine existovalo unikátne spoločenstvo antarktickej tundry. Dokladá to aj nedávny nález bystruškovitého chrobáka (Carabidae, česky střevlíkovití) zo zrázov Oliver Bluffs vo východnej časti Antarktídy. Na základe morfológie fosilizovaných kroviek autori štúdie usúdili, že sú dostatočne odlišné na to, aby vytvorili nový rod. Nový druh bystrušky dostal názov Antarctotrechus balli. Fosílie boli podľa peľových analýz datované do spodného až stredného miocénu, obdobia spred asi 20–14 miliónmi rokov. Druh A. balli obýval chladné a riedko porastené štrkové nánosy v blízkosti ľadovcami napájaných tokov. Okolitú vegetáciu tvorili krovité pabuky rodu Nothophagus, iskerníky (Ranunculus, česky pryskyřník), machy a lišajníky. Vnútrozemská antarktická tundra zanikla pred asi 14 miliónmi rokov a pobrežná pred zhruba 13–10 miliónmi rokov. Osudným sa jej stal vznik Drakovho prielivu po odtrhnutí Južnej Ameriky. Okolo Antarktídy sa tak vytvoril studený cirkumpolárny prúd, ktorý kontinent uvrhol do večného chladu. Drvivá väčšina organizmov, ktoré sa tu ocitli v izolácii, bola odsúdená na vyhynutie.

ZooKeys 635, 109–122, 2016; DOI: 10.3897/zookeys.635.10535

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Entomologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Zadání testu z titulní strany

Zadání testu z titulní strany

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Na titulní straně říjnového Vesmíru jsme otiskli Bourdonův test setrvalé pozornosti, známý také jako Bourdonův-Wiersmův test. Jde o tradiční...
Vypravěč velkých příběhů

Vypravěč velkých příběhů

Ondřej Vrtiška  |  29. 9. 2025
Je Jan Černý spíše imunolog, nebo buněčný biolog? Sám o sobě raději mluví obecněji jako o přírodovědci, do menších škatulek se nevejde. Stejně...
Když dva vidí totéž, není to vždy totéž

Když dva vidí totéž, není to vždy totéž uzamčeno

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Slavný citát, připisovaný polskému básníkovi Stanislawu Jerzy Lecovi a zhudebněný Ivo Jahelkou, říká, že seno voní jinak koním a jinak...