Parazitoidi ovplyvňujú sexuálne správanie svrčkov

Podľa jednej z hypotéz by sa hostitelia napadnutí parazitmi mali snažiť kompenzovať svoj reprodukčný úspech zvyšovaním investícií do vlastnej reprodukcie. Táto hypotéza bola testovaná na svrčkoch Gryllus texensis vyskytujúcich sa v USA. Parazitoidom svrčka je dvojkrídlovec Ormia ochracea (Diptera, Tachinidae), ktorý kladie larvy 1. instaru priamo na samcov svrčkov, detekuje ich podľa zvuku. Preto sa zrejme niektoré samce uchýlili k alternatívnej reprodukčnej stratégii a namiesto stridulovania čakajú na okrajoch revírov spievajúcich samcov snažiac sa spáriť s niektorou z prichádzajúcich samičiek (tzv. satelitné samce). Larvy v 1. fáze bývajú zavesené na svaloch hrude svrčkov, čo trvá asi tri dni. Táto fáza ešte nie je pre hostiteľa veľmi nebezpečná. Po uplynutí troch dní sa však larvy zavŕtavajú do bruška (abdómenu) hostiteľa, kde sa živia jeho svalmi a tukovými zásobami. Tento proces trvá asi 4 dni a je pre svrčka smrteľne nebezpečný. Po tejto fáze parazitoid opúšťa hostiteľa, ktorý asi tri dni na to hynie. Autori štúdie porovnávali reprodukčné investície samcov Gryllus texensis v jednotlivých fázach zaparazitovania a porovnávali ich s investíciami samcov kontrolnej (intaktnej) skupiny. Na rozdiel od skorších predpokladov sa nezistilo, žeby samce napadnuté parazitoidmi v 1. fáze investovali viac do stridulácie, t.j. do lákania samičiek, v porovnaní s kontrolnými samcami. Naopak, v druhej fáze bola stridulácia hostiteľov silne redukovaná, z čoho možno usudzovať, že reprodukčný úspech napadnutých samcov je v prírode nižší. Z výskumu vyplýva, že samce svrčkov Gryllus texensis nekompenzujú svoj reprodukčný úspech v závislosti od ohrozenia parazitoidmi. (Ethology 110, 909–917, 2004)