Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Vedci objavili ďalší megavírus

 |  3. 10. 2013
 |  Vesmír 92, 539, 2013/10

Klasické vírusy sa množia iba s využitím proteosyntetického aparátu napadnutej bunky. Preto ich genóm obsahuje len najnevyhnutnejšie informácie, ktoré sú kódované iba niekoľkými alebo desiatkami génov. Zhruba pred desiatimi rokmi sa začali objavovať prvé veľké vírusy, ktoré narúšali stereotypnú predstavu, že vírus má pomerne málo génov a jeho typická veľkosť je okolo 50–100 nanometrov. V roku 2003 prišla správa, že vírus pomenovaný Mimivirus, izolovaný z meňaviek (améb) žijúcich vo vode chladiarenskej veže, mal veľkosť až 700 nanometrov a jeho genóm obsahoval okolo tisíc génov. Pravý gigant medzi dovtedy známymi vírusmi. O čosi neskôr, v roku 2011, izolovali z vodného zdroja v Čile ešte väčší vírus, Megavírus chilensis, ktorý mal genóm dokonca s viac ako tisíc génmi.

Ďalšie nové eště prekvapujúcejšie objavy nedali na seba dlho čakať. V júlovom čísle časopisu Science (Science 341, 281, 2013) francúzski autori opisujú ďalšie dva megavírusy. Jeden našli v bahne pobrežnej rieky Tunquen v Čile, kde infikoval a zabíjal meňavky. Podobný megavírus objavili v úplne inej časti sveta, v jazere pri meste Melbourne v Austrálii. Veľkosť týchto vírusov prekročila všetky očakávania. Vírusové obry merali okolo jedného mikrometra a boli viditeľné aj svetelným mikroskopom, pričom klasické vírusy môžeme vidieť iba elektrónovým mikroskopom.

Napriek ich obrovskej veľkosti, dosahujúcej limit baktérie, prípadne malej eukaryotickej bunky, novoobjavené megavírusy nie sú schopné syntetizovať vlastné bielkoviny, produkovať vlastné energetické molekuly alebo sa rozmnožovať nezávisle od buniek, čím potvrdzujú, že skutočne patria medzi vírusy. Genóm objavených megavírusov bol neobyčajne veľký – 1,9 a 2,5 miliónov nukleotidových báz a kódoval neuveriteľných 2500 génov. Nové magavírusy dostali pomenovanie pandoravírusy, presnejšie Pandoravirus salinus. Zrejme na základe analógie s Pandorinou skrinkou pomenovanie týchto vírusov naznačuje, že sa nám otvára nový, doteraz nepoznaný svet mikróbov. Veľkou vedeckou výzvou je fakt, že až 93 % génov zistených pri týchto vírusoch je doteraz neznámych. Aké kódujú bielkoviny, aká je ich funkcia? Provokujúce otázky zatiaľ zostávajú nezodpovedané. Niet pochýb o tom, že nové megavírusy narušili zaužívanú koncepciu vírusov a azda môžu byť aj prvými reprezentantmi novej netradičnej formy života.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Virologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov. V súčasnosti sa podieľa aj na vývoji PCR testu na detekciu SARS‑CoV‑2 s využitím nových magnetických častíc.
Vilček Štefan

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...