Umelé sladidlá nie sú také nevinné, ako sa doposiaľ zdalo. Namiesto toho, aby pomáhali udržiavať váhu, prispievajú k obezite a rozvoju cukrovky.

Umelé náhrady cukru boli objavené pred viac ako storočím a v súčasnej dobe sa pridávajú do veľkého množstva potravín a nápojov označovaných ako „diétne“, resp. „bez cukru“, vrátane žuvačiek, nealkoholických nápojov, zmrzlín a jogurtov. Keďže sú nízkokalorické a neobsahujú karbohydráty, teda ich používaním vzniká malá pravdepodobnosť zvýšenia hladiny krvného cukru, odporúčajú sa pri chudnutí a ako prevencia cukrovky.

Podľa výsledkov najnovšieho výskumu publikovaných v časopise Nature však umelé sladidlá pravdepodobne spôsobujú glukózovú intoleranciu, teda zvýšenie hladiny krvnej glukózy. Glukózová intolerancia vzniká, keď si organizmus nevie rady s nadmerným množstvom cukru v strave a je prvým krokom k vzniku metabolického syndrómu. Všeobecne rozšírené používanie umelých sladidiel teda paradoxne môže prispievať k obezite a celosvetovej epidémii cukrovky.

Pozn. red.: Tématu se věnuje i článek Umělá sladidla horší cukru? z tištěného Vesmíru 12/2014 (dostupný pouze předplatitelům).

Zdánlivě prostá volba. Zdroj: Vesmír

Zdánlivě prostá volba. Zdroj: Vesmír

Už dávnejšie vedci pozorovali, že nekalorické náhrady cukru nespôsobujú zníženie hmotnosti, ale naopak, podľa niektorých štúdií majú dokonca opačný efekt. Výskumníci z washingtonskej univerzity, ktorí prezentovali výsledky svojej štúdie minulý rok v časopise Medical News Today, zistili, že konzumácia umelého sladidla sukralózy spôsobila zvýšenie hladiny inzulínu a glukózy v krvi obéznych osôb, ktoré sa výskumu zúčastnili. Aj keď by malo zvýšené množstvo inzulínu optimalizovať hladinu krvného cukru, v konečnom dôsledku môže mať škodlivý efekt. Ak totiž ľudský organizmus permanentne vylučuje zvýšené množstvo tohto hormónu, môže to viesť k indukcii diabetu 2. stupňa.

Sladidlá menia črevnú mikroflóru

Najnovšia štúdia publikovaná v Nature je prvou, ktorá predpokladá prekvapivý spôsob účinku umelých sladidiel na vznik metabolických porúch, a to indukciu zmien v zložení a funkcii prirodzenej črevnej mikroflóry. Vedci z tímu vedeného Eranom Elinavom z Weizmannovho výskumného inštitútu v izraelskom Rehovote zistili, že aj keď umelé sladidlá neobsahujú cukry, pravdepodobne majú priamy efekt na schopnosť organizmu využívať glukózu. Vo svojom výskume sledovali, ako sladidlá ovplyvňujú metabolizmus myší.

Niektoré zo zvierat dostávali 11 týždňov vodu s prídavkom sacharínu, sukralózy alebo aspartamu spolu s glukózou, zatiaľ čo iné dostávali čistú vodu alebo vodu len s glukózou. U myší, ktoré pili vodu s umelými sladidlami a glukózou, sa vyvinula výrazná intolerancia glukózy, zatiaľ čo u myší, ktoré pili čistú vodu, alebo vodu len s glukózou, tomu tak nebolo.

V dôsledku konzumácie umelých sladidiel sa v črevnej mikroflóre myší zmenili najmä bakteriálne druhy, ktoré boli už dávnejšie asociované s cukrovkou.

Opakované experimenty s inými druhmi myší a rozdielnymi množstvami sladidiel priniesli rovnaké výsledky – náhrady cukru nejakým spôsobom indukovali glukózovú intoleranciu. V ďalšom výzkume vedci overovali hypotézu, že za tento fenomén sú zodpovedné baktérie črevnej mikroflóry. Predpokladali, že môžu reagovať na nové substancie akými sú sladidlá, ktoré samotný organizmus nerozpoznáva ako potravu. Umelé sladidlá sa totiž nevstrebávajú v gastrointestinálnom trakte, ale pri prechádzaní ním sa stretávajú s triliónom črevných baktérií.

Keď vedci podali myšiam s intoleranciou glukózy antibiotiká, ktoré zabili prevažné množstvo črevných baktérií, viedlo to k úplnej eliminácii efektu sladidiel na metabolizmus glukózy. Keď následne preniesli časť črevnej mikroflóry z myší s intoleranciou glukózy do sterilných čriev špeciálne vyšľachtených jedincov, tieto tiež získali glukózovú intoleranciu. To bol jasný dôkaz, že zmeny črevných baktérií sú priamo zodpovedné za škodlivý efekt na hostiteľský organizmus.

Zistilo sa tiež, že v dôsledku konzumácie umelých sladidiel sa v črevnej mikroflóre myší zmenili najmä bakteriálne druhy, ktoré boli už dávnejšie asociované s cukrovkou. Navyše, analýza fekálií zvierat, ktoré konzumovali umelé náhrady cukru, ukázala, že vo zvýšenej miere využívajú degradáciu glykánov (polysacharidy) na rôzne metabolity vrátane mastných kyselín s krátkym reťazcom. Uvedená metabolická dráha sa už dávnejšie spája s obezitou a cukrovkou u myší, aj u ľudí.

A ako je to u ľudí?

Je to s umelými sladidlami a črevnou mikroflórou rovnaké aj u ľudí? Na túto otázku sa Elinava s kolegami pokúsili zodpovedať analýzou výsledkov klinickej štúdie uskutočnenej na vzorke 381 zdravých účastníkov z Izraela.

Zistili, že dlhodobá konzumácia umelých sladidiel spôsobila zmeny v zložení individuálnej črevnej mikroflóry, ako aj zmeny faktorov indikujúcich náchylnosť ku glukózovej intolerancii (zvýšenie telesnej hmotnosti, zvýšený pomer obvodu pása a bokov – indikátor abdominálnej obezity, zvýšenie krvnej hladiny glukózy v čase hladu, zvýšenie hladiny glykovaného hemoglobínu).

Dlhodobá konzumácia umelých sladidiel spôsobila zmeny v zložení individuálnej črevnej mikroflóry, ako aj zmeny faktorov indikujúcich náchylnosť ku glukózovej intolerancii (zvýšenie telesnej hmotnosti, zvýšený pomer obvodu pása a bokov – indikátor abdominálnej obezity, zvýšenie krvnej hladiny glukózy v čase hladu, zvýšenie hladiny glykovaného hemoglobínu).

V ďalšej štúdii Elinavov tím skúmal sedem štíhlych a zdravých dobrovoľníkov, ktorí predtým nepoužívali umelé sladidlá. Títo jedinci týždeň konzumovali ich maximálnu povolenú dennú dávku. U štyroch z nich sa vyvinula intolerancia glukózy a ich zdravá črevná mikroflóra sa zmenila, zatiaľ čo zvyšní traja sa ukázali imúnni voči efektu umelých sladidiel.

Elinava predpokladá, že niektoré baktérie v črevách tých, u ktorých sa vyvinula intolerancia glukózy, reagovali na prítomnosť umelých sladidiel sekréciou špecifických substancií zodpovedných za indukciu zápalovej odpovede podobnej ako pri nadbytku cukru, čím ovplyvnili schopnosť organizmu využívať glukózu.

Podľa vedcov výsledok ich experimentu poukazuje na dôležitosť „personalizovanej“ medicíny a výživy pre udržanie ľudského zdravia. Veria, že integrované poznatky o ľudskom genóme, baktériách črevnej mikroflóry a stravovacích návykoch pomôžu pri objasnení vplyvu stravy a doplnkov výživy na individuálne zdravie a riziko ochorení. Poukazujú na to, že u každého človeka je jeho individuálny mix črevných baktérií významným faktorom determinujúcim to, ako strava, ktorú prijíma, ovplyvňuje jeho metabolizmus.

V budúcnosti je však nutné objasniť presný mechanizmus ako umelé sladidlá ovplyvňujú baktérie črevnej mikroflóry, čo napomôže vývoju nových terapeutických postupov v liečbe metabolických ochorení.

Bolehlav pre potravinársky priemysel

Výsledky výskumu môžu spôsobiť bolesti hlavy potravinárskemu priemyslu, pretože trh s umelými sladidlami je v súčasnej dobe intenzívne rozvinutý a rôzne inštitúcie kontrolujúce trh s doplnkami výživy, vrátane umelých náhrad cukru, neberú do úvahy ich pravdepodobne negatívne účinky.

V reakcii na uvedené zistenia Stephen Pagani – hovorca EFSA (European Food Safety Authority) v talianskej Parme uviedol, že „agentúra sa v pravý čas rozhodne, či sa nové poznatky predostrú na posúdenie panelu expertov“. Aj napriek najnovším poznatkom organizácia FDA (Food and Drug Administration) v USA povolila používanie šiestich nekalorických umelých sladidiel: sacharín, sukralóza, aspartam, advantam, neotam a acesulfam.

Podľa Yolandy Sanz, dietologičky a viceprezidentky EFSA, je ešte priskoro na konečné závery, keďže príčin metabolických syndrómov je oveľa viac a uvedená štúdia nebola rozsiahla.

Titulní foto: Historické balení sacharinu, Muzeum cukru, Berlín, licence CC SY-BA 3.0

 

ČTĚTE TAKÉ:  Proč milovníci sladkostí rychleji stárnou?

 

Další články tématu

Print Friendly

Tagy

O autorovi

Jana Halušková

Jana Halušková

RNDr. Jana Halušková, PhD., (1965) vystudovala obor biochemie na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě, v pozdějším studiu se zaměřila na genetiku a genové manipulace. Na UPJŠ v Košicích se věnovala projektům v oblasti rostlinné molekulární biologie a v Ústavu lékařské biologie výzkumu genetické podstaty multifaktoriálních onemocnění a analýze metylačních markerů pro diagnostiku a prognostiku nádorů prostaty. Věnuje se též tvorbě pro děti.

  • Pingback: Příběhy sladkých molekul - Vesmír()

  • Ondřej Veselý

    Umělá sladidla jsou diskutována dlouho. Pěkný příklad je Aspartam, jehož bezpečnosti zrovna moc nepřispěla publikace od prof. Strunecké. Pravdou je, že Aspartam je jednou z nejlépe prozkoumanou sloučeninou na světě, na kterou se neustále provádí studie (př.: http://informahealthcare.com/doi/abs/10.1080/10408440701516184) a stále se prokazuje, že v doporučeném množství prostě neškodí. Asi nejlépe by to vyřešila samostatná studie na lidské mikroflóře, protože ta zvířecí má diametrálně jiné zastoupení. Osobně mi připadá zajímavá ale myšlenka jakéhosi synergického efektu s jinými složkami potravy, třeba s glukosou, obdobně jako jiná aditiva (éčka), která jsou sice dobře prozkoumaná samostatně, ale je známo, že spolu dohromady mohou efekt třeba násobit. A pokud by se přišlo na to, že dané sladidlo je toxické, tak to popsat biochemicky, protože nevím, jak tenhle dipeptid může svou metabolizací se přeměnit na něco toxičtějšího než methanol, ve který se přemění pouze v malém množství.

  • Maltitol

    Dobrý den,
    existují ale i umělá sladidla, která mají i pozitivní vliv na naše zdraví. Jedním z nich je třeba maltitol, který má nižší glykemický index než běžná sacharóza, takže je dobrý nejen pro hubnutí. Má i jiná pozitiva, najdete zde http://maltitol.cz/pozitivni-ucinky-maltitolu/

  • Irena

    Zdravím, také souhlasím, že nejsou všechna „umělá sladidla“ stejná. Existuje skupina přírodních sladidel, která jsou považována za prospěšná.. jsou to zejména cukerné alkoholy, kam patří zmiňovaný maltitol nebo isoMalt atd.
    Myslím že nejsou příliš známá, moc se o nich nemluví, ikdyž jsou používána v cukrářství běžně – to se dá dočíst například tady http://www.isomalt.cz